Beckov/Bratislava 19. marca (TASR) - Organizátor slovenského národného hnutia, publicista, spisovateľ, vydavateľ a teológ Jozef Miloslav Hurban je jednou z najvýznamnejších slovenských osobností. Okrem svojej literárnej a novinárskej tvorby či politickej činnosti sa do slovenských dejín, popri Ľudovítovi Štúrovi a Michalovi Miloslavovi Hodžovi, zapísal aj ako spoluzakladateľ spisovnej slovenčiny.

Od narodenia Jozefa Miloslava Hurbana uplynie v sobotu 19. marca 205 rokov.

Jozef Hurban sa narodil 19. marca 1817 v Beckove do rodiny evanjelického farára. Vzdelanie mu najprv poskytol otec, v štúdiu pokračoval na nižšej strednej škole v Trenčíne a v rokoch 1830 – 1840 bol poslucháčom teológie na Evanjelickom lýceu v Bratislave.

Národné cítenie podnietil v mladom Hurbanovi Ľudovít Štúr, v prítomnosti ktorého prijal v roku 1836 na Devíne meno Miloslav. Najskôr pôsobil ako evanjelický kaplán v Brezovej pod Bradlom, venoval sa tiež kultúrnej a osvetovej činnosti – inicioval divadelné predstavenia, zakladal spolky miernosti aj nedeľné školy. Od roku 1842 začal vydávať almanach Nitra a o rok neskôr sa stal farárom v Hlbokom.

Foto: TASR - Lukáš Grinaj

Práve na Hurbanovej fare na západe Slovenska sa v júli 1843 uskutočnili diskusie, na ktorých spolu s Ľudovítom Štúrom a Michalom Miloslavom Hodžom prerokovali kodifikáciu nového spisovného jazyka Slovákov vychádzajúceho z nárečí stredného Slovenska. Štúrovskú slovenčinu uplatnil v roku 1844 v druhom ročníku almanachu Nitra a v tom istom roku sa stal zakladateľom celoslovenského literárneho a kultúrneho spolku Tatrín.

Aj napriek nevôli štúrovcov, ktorí uprednostňovali prácu pre národ, sa v roku 1845 oženil s Annou Jurkovičovou, s ktorou mal deväť detí. Jeho synom bol spisovateľ Svetozár Hurban-Vajanský. S vydávaním literárneho periodika Slovenské pohľady začal Jozef Miloslav Hurban v roku 1846.

Foto: Teraz.sk - Kristína Jurzová

Pracovitý a horlivý Hurban bol tiež vedúcou osobnosťou slovenského národno-revolučného pohybu v rokoch 1848–1849. Keď sa v Brezovej pod Bradlom konalo v apríli 1848 národnorevolučné zhromaždenie boli na ňom prezentované Žiadosti slovenského národa v stolici nitrianskej, pod ktoré sa podpísal aj Hurban. Práve z nich vychádzali tzv. Žiadosti slovenského národa predstavujúce významný program týkajúci sa nielen národnostnej, ale aj agrárnej otázky a demokratizácie verejného života Slovákov vo vtedajšom Uhorsku. Na stretnutí v Liptovskom Mikuláši ich síce 10. mája 1848 prijali predstavitelia národného revolučného hnutia, no odpoveďou uhorskej vlády boli zatykače. Hurbanovi sa podarilo utiecť a spolu s Ľudovítom Štúrom a Michalom Miloslavom Hodžom sa v júni 1848 zúčastnil Slovanského zjazdu v Prahe. Predsedom prvého slovenského národného reprezentačného politického orgánu - Slovenskej národnej rady sa stal v septembri 1848.

V období Bachovho absolutizmu sa z politickej činnosti preorientoval na duchovnú službu. V roku 1860 získal doktorát z teológie na univerzite v Lipsku. Spolupodieľal sa na tvorbe Memoranda národa slovenského, spoluorganizoval Slovenské národné zhromaždenie v Martine (1861) a bol jedným zo zakladateľov Matice slovenskej, ktorá vznikla 4. augusta 1863.

Foto: Teraz.sk - Kristína Jurzová

V článkoch Pravdivé slovo a Čomu nás učia dejiny, ktoré uverejnil v rokoch 1868-1869 v Pešťbudínskych vedomostiach sa vyjadril proti zákonu o rakúsko-uhorskom vyrovnaní a uhorskému národnostnému zákonu. Za tieto texty bol istý čas väznený a do väzenia sa dostal aj v roku 1876 za publikovanie politického článku v Cirkevných listoch.

Hurbanove prvé literárne diela, zväčša básnické, boli písané ešte biblickou češtinou, ale aj tak sa stali súčasťou formovania štúrovskej básnickej školy. Písal vlasteneckú a ľúbostnú lyriku. Neskôr sa už venoval prevažne próze, kde popri historických témach spracovával aj námety zo súčasnosti alebo cestopisné črty.

Medzi jeho najznámejšie diela patria novely Olejkár (1846), Korytnické poháriky, Od Silvestra do Troch kráľov (obe 1847), literárnohistorická štúdia Slovensko a jeho život literárny (1846 – 1851). Z literárno-historických prác je tiež významný napríklad Hurbanov štvorzväzkový životopis Ľudovíta Štúra alebo známe dielo Ľudovít Štúr - Rozpomienky na revolučné roky 1848/1849.

Jozef Miloslav Hurban zomrel 21. februára 1888 v Hlbokom.