Zostavovateľ publikácie uvádza, že autori reflektujú stav poznania doby rímskej na slovenskom území a podávajú archeologicko-historický prehľad urbanistického a stavebného vývoja konkrétnych lokalít.
Autor TASR
Bratislava 27. júla (TASR) - Germánske elity v dobe rímskej na Slovensku je názov novej publikácie, ktorú vydalo Slovenské národné múzeum v edícii SNM - Museion. "Syntetizuje najnovšie poznatky výskumu v oblasti germánskeho osídlenia na Slovensku, ako aj priameho dotyku nášho územia s antickou civilizáciou," uviedla pre TASR vedúca Centra múzejnej komunikácie SNM Zuzana Vášáryová k monografii, ktorú zostavili kurátor SNM - Archeologického múzea Vladimír Turčan a kolektív.
Múzeum pripomína, že územie súčasného Slovenska sa v prvom až štvrtom storočí nášho letopočtu dostalo do priameho kontaktu s antickou civilizáciou na stredodunajskej hranici. Antická kultúra však prenikla aj severne od hranice Limes romanus, na územie obývané príslušníkmi germánskych kmeňov. Vzťahy Germánov a Rimanov mali rôzne formy. Legionárov bojujúcich proti barbarom, vystriedali v časoch mieru obchodníci. Tovary a "služby" tu prúdili oboma smermi. Barbari, ktorí ponúkali najmä suroviny, kože, zeleninu, si spríjemňovali život hotovými výrobkami z provincií i z celého vyspelého antického Stredomoria.
Zostavovateľ publikácie dodáva, že jednotliví autori reflektujú aktuálny stav poznania doby rímskej na slovenskom území a podávajú archeologicko-historický prehľad urbanistického a stavebného vývoja konkrétnych lokalít. "Ide o obdobie, v ktorom sa naše územie nachádzalo počas štyroch storočí v úzkom kontakte s antickou civilizáciou," podčiarkuje Turčan.
Publikácia venovaná Podunajsku a príslušníkom kniežacích a náčelníckych rodov - germánskej elity, ich vzťahu k Rimanom, vyšla v dobe zaradenia troch významných slovenských lokalít z doby rímskej (Bratislava-Devín, Bratislava-Rusovce a Iža) na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. "Predstavuje monografické spracovanie historických a archeologických poznatkov a niekoľkoročný výskum renomovaných bádateľov v tejto oblasti, doteraz roztrúsený v odborných domácich i zahraničných publikáciách," poznamenáva SNM k dielu, ktoré čitateľovi ponúkne komplexný pohľad na historické udalosti tejto doby spolu s ich odrazom v archeologických nálezoch.
Múzeum pripomína, že územie súčasného Slovenska sa v prvom až štvrtom storočí nášho letopočtu dostalo do priameho kontaktu s antickou civilizáciou na stredodunajskej hranici. Antická kultúra však prenikla aj severne od hranice Limes romanus, na územie obývané príslušníkmi germánskych kmeňov. Vzťahy Germánov a Rimanov mali rôzne formy. Legionárov bojujúcich proti barbarom, vystriedali v časoch mieru obchodníci. Tovary a "služby" tu prúdili oboma smermi. Barbari, ktorí ponúkali najmä suroviny, kože, zeleninu, si spríjemňovali život hotovými výrobkami z provincií i z celého vyspelého antického Stredomoria.
Zostavovateľ publikácie dodáva, že jednotliví autori reflektujú aktuálny stav poznania doby rímskej na slovenskom území a podávajú archeologicko-historický prehľad urbanistického a stavebného vývoja konkrétnych lokalít. "Ide o obdobie, v ktorom sa naše územie nachádzalo počas štyroch storočí v úzkom kontakte s antickou civilizáciou," podčiarkuje Turčan.
Publikácia venovaná Podunajsku a príslušníkom kniežacích a náčelníckych rodov - germánskej elity, ich vzťahu k Rimanom, vyšla v dobe zaradenia troch významných slovenských lokalít z doby rímskej (Bratislava-Devín, Bratislava-Rusovce a Iža) na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. "Predstavuje monografické spracovanie historických a archeologických poznatkov a niekoľkoročný výskum renomovaných bádateľov v tejto oblasti, doteraz roztrúsený v odborných domácich i zahraničných publikáciách," poznamenáva SNM k dielu, ktoré čitateľovi ponúkne komplexný pohľad na historické udalosti tejto doby spolu s ich odrazom v archeologických nálezoch.