Korene MDŽ siahajú do New Yorku.
Autor TASR
New York/Paríž/Bratislava 8. marca (TASR) - Rodová rovnosť je pokrok pre všetkých - to je téma, ktorú Organizácia Spojených národov (OSN) v roku 2014 vybrala pri príležitosti Medzinárodného dňa žien (MDŽ).
MDŽ má byť dňom, počas ktorého sa oceňujú výsledky žien v politickej, ekonomickej a sociálnej oblasti. Dňom, keď sa oslavuje minulosť, prítomnosť i budúcnosť ženskej časti populácie na svete. OSN pozdvihla tento deň na oficiálny sviatok v roku 1977. V niektorých krajinách - Rusku, Bielorusku, na Ukrajine, Číne či Bulharsku - sa stal národným sviatkom. Zároveň je 8. marec príležitosťou, aby sa bilancoval stav v oblasti podpory rodovej rovnosti.
Korene MDŽ siahajú do rokov 1857 a 1911, keď robotníčky v textilných závodoch v New Yorku protestovali proti zlým pracovným podmienkam. Mimoriadnou sa stala udalosť, keď 25. marca 1911 skupina robotníčok, demonštrujúca v newyorskej textilke, zahynula pri požiari. Nepodarilo sa im uniknúť včas, lebo boli zatvorené dvere. Preto, aby robotníčky nevychádzali von pred koncom pracovného času.
Ďalší významný fakt sa viaže s II. Medzinárodnou konferenciou socialistických žien v roku 1910 v Kodani. Nemecká socialistka Clara Zetkinová navrhla, aby sa zaviedol Medzinárodný deň žien na uznanie ich boja za svoje práva všade vo svete.
Iná referencia sa vzťahuje k 8. marcu 1917 a ruským robotníčkam, ktoré vyšli do ulíc, aby začali generálny štrajk. V roku 1917 zahynuli v bojoch približne dva milióny mužov. Ruské ženy sa rozhodli v poslednú februárovú nedeľu vstúpiť do štrajku, aby získali "chlieb a mier". O pár dní cár abdikoval, Dočasná vláda dala ženám volebné právo. Vtedy posledná nedeľa pripadla na 23. február v juliánskom kalendári, teda na 8. marca gregoriánskeho kalendára. Odvtedy MDŽ nadobudol inú dimenziu v rozvinutých i rozvojových krajinách.
MDŽ má byť dňom, počas ktorého sa oceňujú výsledky žien v politickej, ekonomickej a sociálnej oblasti. Dňom, keď sa oslavuje minulosť, prítomnosť i budúcnosť ženskej časti populácie na svete. OSN pozdvihla tento deň na oficiálny sviatok v roku 1977. V niektorých krajinách - Rusku, Bielorusku, na Ukrajine, Číne či Bulharsku - sa stal národným sviatkom. Zároveň je 8. marec príležitosťou, aby sa bilancoval stav v oblasti podpory rodovej rovnosti.
Korene MDŽ siahajú do rokov 1857 a 1911, keď robotníčky v textilných závodoch v New Yorku protestovali proti zlým pracovným podmienkam. Mimoriadnou sa stala udalosť, keď 25. marca 1911 skupina robotníčok, demonštrujúca v newyorskej textilke, zahynula pri požiari. Nepodarilo sa im uniknúť včas, lebo boli zatvorené dvere. Preto, aby robotníčky nevychádzali von pred koncom pracovného času.
Ďalší významný fakt sa viaže s II. Medzinárodnou konferenciou socialistických žien v roku 1910 v Kodani. Nemecká socialistka Clara Zetkinová navrhla, aby sa zaviedol Medzinárodný deň žien na uznanie ich boja za svoje práva všade vo svete.
Iná referencia sa vzťahuje k 8. marcu 1917 a ruským robotníčkam, ktoré vyšli do ulíc, aby začali generálny štrajk. V roku 1917 zahynuli v bojoch približne dva milióny mužov. Ruské ženy sa rozhodli v poslednú februárovú nedeľu vstúpiť do štrajku, aby získali "chlieb a mier". O pár dní cár abdikoval, Dočasná vláda dala ženám volebné právo. Vtedy posledná nedeľa pripadla na 23. február v juliánskom kalendári, teda na 8. marca gregoriánskeho kalendára. Odvtedy MDŽ nadobudol inú dimenziu v rozvinutých i rozvojových krajinách.