Berlín/Bratislava 1. júla (TASR) - Leto a prázdniny si priam žiadajú troška dobrodružstva. Aj keď nemusí nič zle skončiť, je dobré, ak vieme, že signálom SOS sa dá privolať pomoc.

Dňa 1. júla 1908 vstúpil do platnosti medzinárodný signál akútneho nebezpečenstva SOS, ktorého používanie schválila medzinárodná konferencia o bezdrôtovej telegrafii v roku 1906 v nemeckom Berlíne. Od tejto udalosti uplynie v pondelok 105 rokov. Signál sa používa dodnes.

Rozvoj bezdrôtovej telegrafie a Morseova abeceda priniesli so sebou zmeny aj v námornej doprave. Lode, plaviace sa na oceánoch so svojimi posádkami, odrezané od sveta, dostali možnosť oznámiť, že sú v nebezpečenstve. Signál, ktorý platil pre pevniny i oceány bol CQD. Prvé dve písmená znamenali, že je určený všetkým rádiostaniciam a posledné písmeno znamenalo "nebezpečenstvo". Nemecky hovoriace posádky používali signál SOE. Prax ukázala, že najlepším riešením by bol univerzálny ohlasovací signál. Dospeli k tomu aj účastníci konferencie v Berlíne v roku 1906. Po mnohých diskusiách sa zhodli na tom, že signál ...---... je dostatočne akusticky jasný a zreteľný a bude znamenať, že jeho vysielateľ je v nebezpečenstve a žiada o pomoc.

To, že tri bodky označujú písmeno S a tri čiarky písmeno O v Morseovej abecede nehralo žiadnu rolu. Až neskôr použité slovné spojenia "save our souls" a "save our ship" boli mnemotechnickou pomôckou.

SOS vyslala ako prvá námorná loď Slavonia patriaca nórskej spoločnosti Cunard, prevážajúca v roku 1909 emigrantov z Európy do amerického New Yorku. Pri portugalskom súostroví Azory stroskotala, ale vďaka signálu SOS jej priplávali na pomoc dve blízke lode. Nehoda sa tak zaobišla bez obetí na životoch.

Núdzové vysielanie lodí vstúpilo do novej éry 1. februára 1999, keď sa začal pre dopravné a nákladné lode používať integrovaný Globálny námorný núdzový a bezpečnostný systém (GMDSS). Jeho napojenie na satelitnú a pozemnú rádiokomunikačnú sieť zabezpečuje, že loď v problémoch sa na ktoromkoľvek mieste v oceáne dovolá pomoci.