Bratislava/Mikulov 9. augusta (TASR) – Heinrich Landesmann bol po nemecky píšuci básnik, spisovateľ a novinár, pochádzal však z Moravy. Používal tiež pseudonym Hieronymus Lorm. Od dospievania zápasil s ťažkým fyzickým handicapom – stratil sluch a časom i zrak.

Do histórie sa zapísal ako človek, ktorý umožnil hluchoslepým dorozumievať sa s okolitým svetom. Vyvinul dotykovú reč pre hluchoslepých – tzv. Lormovu abecedu. V pondelok 9. augusta uplynie 200 rokov od narodenia Heinricha Landesmanna.

Heinrich Landesmann sa narodil 9. augusta 1821 v Mikulove na južnej Morave v rodine váženého židovského obchodníka. Keď mal rok, presťahovala sa rodina do Viedne. Jeho otec Christian tu založil známy obchodný dom C. Landesmann a syn.

Po absolvovaní základnej školy (1826-1831) študoval Heinrich Landesmann na gymnáziu vo Viedni, prejavoval tiež nadanie na hudbu. V šestnástich rokoch ho však v priebehu niekoľkých dní choroba pripravila o sluch a postupne strácal aj zrak. Štúdium na gymnáziu musel prerušiť a ďalej sa vzdelával sám predovšetkým v oblasti hudby a filozofie.

Jeho prvé verše vyšli v roku 1837 v časopise Österreichisches Morgenblatt. Báseň sa volala Žaloba hluchého (Klage eines Tauben). Po ôsmich rokoch od straty sluchu oslepol na ľavé oko. Tragické pocity, ktoré prežíval, sa odrážali aj v jeho tvorbe, o ktorej Jaroslav Vrchlický napísal: "Poézia osamelá, pesimisticky naladená osudom i životom, poézia úzkeho horizontu jednej bytosti, myšlienkovo ťažká, hlboká, záživná, ale len v sebe v svojom utrpení a bolesti zakotvená, k sebe sa vždy vracajúca, sebou a svojim duševným žitím celkom uzatvorená."

Landesmann bol zástancom slobody slova a ostro kritizoval metternichovský režim v Rakúsku. Napokon bol nútený uniknúť pred políciou do Lipska. Tu začal používať svoj pseudonym – krstné meno si zvolil podľa svätého Hieronyma, ktorý písal o osamelosti. K priezvisku Lorm ho inšpiroval literárny hrdina De L´orme, ktorého vytvoril anglický prozaik George Payne Rainsford James.

V Lipsku v roku 1847 Landesmann vydal svoju prvú knihu Viedenské literárne vzlety a pĺznutie (Wienische poetische Schwingen und Federn). O rok neskôr vydal román Učeň rokov (Ein Zögling des Jahres, 1848) popisujúci zápas moderného Žida s predsudkami svojho okolia.

V roku 1848 sa po páde Metternichovho režimu mohol vrátiť do Viedne. Tu sa v roku 1856 Landesmann oženil so svojou sesternicou Henriette Franklovou, s ktorou mal tri deti. V rokoch 1873 – 1892 žila rodina v Drážďanoch.

Heinrich Landesmann je autorom viacerých noviel, napríklad Intímny život (Intimes Leben, 1860) a Novely (1864), z románov možno spomenúť diela Mŕtva vina (Todte Schuld, 1878) či Dieťa mora (Ein Kind des Meeres, 1882).

Napísal aj niekoľko divadelných hier, venoval sa literárnej kritike i politickým článkom, jeho hlavnou parketou však ostala lyrická poézia. Jeho verše sa vyznačujú zvláštnym pesimizmom, pre ktorý bol označovaný za lyrického Schopenhauera. Najviac boli cenené jeho básnické zbierky Básne (Gedichte, 1870, do roku 1894 vyšla zbierka v siedmich vydaniach) a Nové básne (Neue Gedichte, 1877).

V roku 1881 Landesmann celkom oslepol. Aby sa s okolím dokázal dorozumievať, vytvoril jednoduchý systém znakov – tzv. Lormovu abecedu, dotykovú reč, ktorá sa používa dodnes. Jej princíp spočíva v tom, že sa hovoriaci prstom dotýka dlane poslucháča, pričom každému písmenu v abecede je priradený špeciálny dotyk. Rovnako existuje znak pre medzeru medzi slovami a pre koniec vety. Keď príjemca nerozumie, jednoducho zavrie dlaň. Landesmann dokázal pomocou tejto abecedy čítať aj notový záznam alebo hrať šach. Dotykovú reč predstavila verejnosti jeho dcéra Maria Landesmannová v roku 1908.

V roku 1892 sa Landesmann presťahoval do Brna k synovi Ernstovi, ktorý tu pôsobil ako lekár. V tomto meste, kde sa tešil veľkej úcte a priazni, napísal svoje hlavné filozofické dielo Bezdôvodný optimizmus (Der grundlose optimismus).

Heinrich Landesmann alias Hieronymus Lorm zomrel v Brne 3. decembra 1902, je pochovaný na židovskom cintoríne v časti Brno-Židenice.

Zdroje: zob.cz, encyklopedie.brna.cz