Paríž/Bratislava 21. novembra (TASR) – Francúzsky filozof, básnik a spisovateľ Francois Marie Arouet, známy pod menom Voltaire sa narodil 21. novembra pred 320 rokmi.

Bol jedným z vodcov francúzskeho osvietenstva, ktorý svojou literárnou činnosťou výrazne ovplyvňoval verejnú mienku. Zastával rozum a prirodzené náboženstvo založené na morálke a naopak odsudzoval cirkev, feudálne inštitúcie, dogmatizmus a fanatizmus v akejkoľvek podobe. Ako významná francúzska osobnosť bol považovaný za ideového predchodcu Veľkej francúzskej revolúcie.

Pochádzal zo zámožnej rodiny

Narodil sa 21. novembra 1694 vo Francúzsku v Paríži do zámožnej rodiny. Už počas štúdií práv sa zaujímal najmä o literatúru a jej tvorbu. Duchaplný mladík sa v Paríži preslávil svojimi uštipačnými vtipmi a satirickými veršami známymi ako Pamflety. Prestrelil však posmeškom na adresu vojvodu Filipa II. Orleánskeho, ktorý ho následne na 11 mesiacov uväznil v slávnej Bastile. Voltaire si vo väzení krátil čas písaním epickej básne Henriáda, ktorá bola neskôr veľmi chválená.

Vtipný autor

Už svojimi prvými dielami si získal povesť najvtipnejšieho autora. Hovorilo sa o ňom, že svoje ironické diela písal s takou ľahkosťou a prirodzenosťou, ako ľudia dýchajú. V roku 1718 sa v Paríži hrala jeho hra Oidipus (1718), ktorá získala ohromný úspech a vtedy dvadsaťštyriročný Voltaire sa stal slávnou literárnou osobnosťou.

Tŕň v oku šľachty Paríža

S úspechom prišlo i veľké bohatstvo a slobodomyseľný spisovateľ sa stal tŕňom v oku parížskej šľachty. V roku 1726 sa dostal do konfliktu s istým šľachticom Rohanom. Potýčka vyústila do opätovného uväznenia sebavedomého Voltaira do Bastily. Nakoniec bol prepustený pod podmienkou, že ihneď opustí Francúzsko. Odišiel teda do Veľkej Británie, kde strávil dva a pol roka.

Pre Voltaira znamenal tento pobyt veľký životný obrat. Očarila ho anglická veda i empirizmus, no najmä anglická demokracia a osobná sloboda, ktorá bola vo veľkom kontraste s politikou Francúzska. Naučil sa po anglicky a stretol mnoho významných osobností ako boli John Locke, Francis Bacon, Isaac Newton či William Shakespeare.

Listy o Angličanoch

Po návrate do vlasti v roku 1734 napísal Voltaire významnú knihu Filozofické listy známu aj ako Listy o Angličanoch, ktorá znamenala začiatok francúzskeho osvietenstva. Dielo popisujúce britský politický systém a názory anglických mysliteľov vyvolalo hnev francúzskej vrchnosti a Voltaire musel Paríž znova opustiť. Nasledujúce roky strávil vo východnom Francúzsku po boku madame du Chatelet a po jej smrti odišiel do Nemecka na osobné pozvanie pruského kráľa Fridricha II. S panovníkom si najskôr vynikajúco rozumeli, no po čase sa nepohodli a Voltaire v roku 1753 Nemecko opustil. Útočisko pred francúzskym i pruským kráľom nakoniec našiel na panstve neďaleko Ženevy. Do rodného Paríža sa francúzsky mysliteľ vrátil až v roku 1778 ako osemdesiattriročný pri príležitosti premiéry jeho hry Irena. Publikum ho oslavovalo ako veľkú osobnosť francúzskeho osvietenstva a medzi stovky jeho obdivovateľov patril napríklad i Benjamin Franklin.

Neuznával cirkevné dogmy

Vo svojich dielach bojoval Voltaire proti náboženskej neznášanlivosti a prenasledovaniu. Veril v Boha, neuznával však cirkevné dogmy a tvrdil, že organizovaná viera je klam. Jeho politické a náboženské myšlienky sa dostali do hlavného prúdu francúzskeho osvietenstva a podstatnou mierou prispeli k Francúzskej revolúcii v roku 1789.

Z jeho rozsiahlej literárnej tvorby sú cenené najmä satiry a filozofické eseje na politické, vedecké a morálne témy. K významným dielam patria napríklad Mérope (Maropa, 1743), Le Siecle de Louis XIV (Storočie Ludvíka XIV., 1751), Panna (1756) alebo Dictionnaire philosophique (Filozofický slovník, 1764).

Život uznávaného i zatracovaného Voltaira vyhasol 30. mája 1778 v jeho rodnom Paríži. Pre hĺbku duchovného diela bol považovaný za nekorunovaného kráľa Európy a 18. storočie býva označované ako storočie Voltaira.