Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jaroš je autorom úspešného generačného románu Tisícročná včela (1979), ktorý neskôr sfilmoval režisér Juraj Jakubisko.
Autor TASR
Hybe/Bratislava 22. januára (TASR) – Slovenský spisovateľ, dramaturg, filmový a televízny scenárista Peter Jaroš, ktorý sa v stredu 22. januára dožíva 80 rokov je širokej čitateľskej verejnosti známy najmä svojim najslávnejším románom Tisícročná včela. Vytvoril v ňom večný mýtus o ľudstve, ľudskosti, o včelíne, rodine, rode, o národe, súdržnosti, láske i odpúšťaní, o vzdore a revolte.
"Myslím si, že napriek všetkému zlému nás čaká ešte veľa pekného a dobrého. Verím, že naša schopnosť učiť sa a vedieť aj tvrdo zabojovať o život nám zaručuje prijateľnú budúcnosť. Aj Tisícročnú včelu som písal so snahou, aby ľudský život nebol až taký drsný a ťažký. Aby popri smútku bol aj plný radosti, šťastia, krásy a mágie. Tisícročná včela je akási archetypálna metafora ľudstva. Ako možno prežiť aj v najťažších časoch, najťažšie krízy a kataklizmy vďaka súdržnosti a práci na spoločnom diele. A bol by som rád, keby bola inšpiráciou aj pre súčasnosť," vyznal sa pre TASR jubilant.
Peter Jaroš sa narodil 22. januára 1940 v podtatranskej obci Hybe, okres Liptovský Mikuláš. Jeho otec bol murár a matka sa starala o domácnosť. Základné vzdelanie získal v rodnej obci, gymnázium navštevoval v Liptovskom Hrádku. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave vyštudoval odbor slovenčina – ruština (1957-1962). Po škole bol krátko redaktorom vydavateľstva Mladé letá, týždenníka Kultúrny život (1964-1965), redaktorom v literárnej redakcii Československého rozhlasu (1965-1971). Od roku 1972 pracoval ako scenárista, neskôr ako ústredný dramaturg a vedúci tvorivej skupiny v Slovenskej filmovej tvorbe. V rokoch 1992 až 1994 bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR).
Po odchode z parlamentu pracoval v Národnom literárnom centre, Národnom osvetovom centre a v Štúdiu hraných filmov.
Už v prvých knihách uplatňoval vlastné prozaické postupy, vďaka ktorým sa oslobodil od deformácií socialisticko-realistického schematizmu 50. rokov. Okrem iného používal tak citácie novinových správ, čo je jeden z postupov postmodernizmu, ako aj sny, predstavy, neskutočné javy a zázraky, ktoré sú zasa znakom magického realizmu.
Jubilujúci spisovateľ, scenárista a dramaturg debutoval novelou Popoludnie na terase (1963, získal za ňu cenu Ivana Krasku), o rok neskôr mu vyšla novela Urob mi more (1964). Jeho prvým románom bolo Zdesenie (1965), nasledovali novely Váhy (1966) a Putovanie k nehybnosti (1967). Za knihu poviedok Menuet (1967) získal Cenu vydavateľstva Smena.
Za už spomínaný generačný román Tisícročná včela (1979) získal Štátnu cenu Klementa Gottwalda a Cenu Zväzu slovenských spisovateľov. Jeho voľným pokračovaním bol román Nemé ucho, hluché oko (1984). Peter Jaroš je autorom aj mnohých ďalších románov ako napríklad Lásky hmat (1988), Psy sa ženia (1990), Loď lásky alias Kronika dobrých nádejí (2000), Horúce (S)nehy alias Neviditeľná milenka (2002), Putovanie k nehybnosti (2003, reedícia dvoch románov z rokov 1966 a 1967), Samochod srdca (2008), Kvet na šachovnici (2010, získal zaň Cenu slovenského centra PEN) a Vikomt sa vracia z flámu (2013).
Autorsky sa podpísal pod šesť rozhlasových hier. Ďalej napísal osem filmových a televíznych scenárov: Deň slnovratu (1973), Tetované časom (1974), Studené podnebie (1975), Pacho, hybský zbojník (1976), Sneh pod nohami (1978), Tisícročná včela (1983), Jánošík (1993), Lady Dracula alias Báthory story (1995).
Jeho romány, novely a výbery z poviedok vyšli v poľštine, bulharčine, arabčine, ruštine, macedónčine, maďarčine i češtine.
Peter Jaroš je stále činný. Na jar 2020 mu vyjde najnovšia kniha, zbierka poviedok Pasca.
Pred dvoma rokmi vyšla spisovateľovi v reedícii zbierka poviedok Vikomt sa vracia z flámu. "Sú to poväčšine poviedky zo súčasnosti... Teším sa aj na pripravovaný nový televízny film z produkcie RTVS podľa mojej poviedky s detektívnou zápletkou Besno v mestečku Rov. Súčasnosť ma vždy inšpirovala, lebo je taká variabilná novotami nielen v komunikácií, ale aj v meniacich sa medziľudských vzťahoch, v ktorých som sa snažil v poviedkach ako - tak vyznať. Dnes akoby vzťahy medzi ľuďmi, medzi manželmi, medzi rodičmi a deťmi či medzi rodičmi a ich potomkami neurčovala len láska, citová spriaznenosť a porozumenie, ale vo veľkej miere vzrastajúci egoizmus, samoľúbosť a často až zničujúca nevšímavosť aj tých najbližších. Okrem toho z rovnakých dôvodov nám všetkým ubúdajú priatelia a nedostatok priateľských vzťahov nás vrhá do skľučujúcej samoty či osamelosti... Konzumizmus a "boh peňazí" nás ohrozuje a deformuje všetkých. A z tohto vznikajú všetky svetové konflikty, vojny a hrôzy," povedal pre TASR spisovateľ Peter Jaroš na margo svojej aktuálnej tvorby i vnímania súčasného sveta.
Za svoje literárne diela získal mnohé ocenenia. V roku 2000 mu prezident SR udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, v roku 2010 si prevzal Cenu ministra kultúry SR za literatúru za rok 2009, v roku 2014 si prevzal Cenu Spolku slovenských spisovateľov (SSS) za celoživotné dielo. A napríklad v Spojených štátoch amerických získal Peter Jaroš v roku 1998 Cenu Lea Danihelsa.
"Myslím si, že napriek všetkému zlému nás čaká ešte veľa pekného a dobrého. Verím, že naša schopnosť učiť sa a vedieť aj tvrdo zabojovať o život nám zaručuje prijateľnú budúcnosť. Aj Tisícročnú včelu som písal so snahou, aby ľudský život nebol až taký drsný a ťažký. Aby popri smútku bol aj plný radosti, šťastia, krásy a mágie. Tisícročná včela je akási archetypálna metafora ľudstva. Ako možno prežiť aj v najťažších časoch, najťažšie krízy a kataklizmy vďaka súdržnosti a práci na spoločnom diele. A bol by som rád, keby bola inšpiráciou aj pre súčasnosť," vyznal sa pre TASR jubilant.
Peter Jaroš sa narodil 22. januára 1940 v podtatranskej obci Hybe, okres Liptovský Mikuláš. Jeho otec bol murár a matka sa starala o domácnosť. Základné vzdelanie získal v rodnej obci, gymnázium navštevoval v Liptovskom Hrádku. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave vyštudoval odbor slovenčina – ruština (1957-1962). Po škole bol krátko redaktorom vydavateľstva Mladé letá, týždenníka Kultúrny život (1964-1965), redaktorom v literárnej redakcii Československého rozhlasu (1965-1971). Od roku 1972 pracoval ako scenárista, neskôr ako ústredný dramaturg a vedúci tvorivej skupiny v Slovenskej filmovej tvorbe. V rokoch 1992 až 1994 bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR).
Po odchode z parlamentu pracoval v Národnom literárnom centre, Národnom osvetovom centre a v Štúdiu hraných filmov.
Už v prvých knihách uplatňoval vlastné prozaické postupy, vďaka ktorým sa oslobodil od deformácií socialisticko-realistického schematizmu 50. rokov. Okrem iného používal tak citácie novinových správ, čo je jeden z postupov postmodernizmu, ako aj sny, predstavy, neskutočné javy a zázraky, ktoré sú zasa znakom magického realizmu.
Jubilujúci spisovateľ, scenárista a dramaturg debutoval novelou Popoludnie na terase (1963, získal za ňu cenu Ivana Krasku), o rok neskôr mu vyšla novela Urob mi more (1964). Jeho prvým románom bolo Zdesenie (1965), nasledovali novely Váhy (1966) a Putovanie k nehybnosti (1967). Za knihu poviedok Menuet (1967) získal Cenu vydavateľstva Smena.
Za už spomínaný generačný román Tisícročná včela (1979) získal Štátnu cenu Klementa Gottwalda a Cenu Zväzu slovenských spisovateľov. Jeho voľným pokračovaním bol román Nemé ucho, hluché oko (1984). Peter Jaroš je autorom aj mnohých ďalších románov ako napríklad Lásky hmat (1988), Psy sa ženia (1990), Loď lásky alias Kronika dobrých nádejí (2000), Horúce (S)nehy alias Neviditeľná milenka (2002), Putovanie k nehybnosti (2003, reedícia dvoch románov z rokov 1966 a 1967), Samochod srdca (2008), Kvet na šachovnici (2010, získal zaň Cenu slovenského centra PEN) a Vikomt sa vracia z flámu (2013).
Autorsky sa podpísal pod šesť rozhlasových hier. Ďalej napísal osem filmových a televíznych scenárov: Deň slnovratu (1973), Tetované časom (1974), Studené podnebie (1975), Pacho, hybský zbojník (1976), Sneh pod nohami (1978), Tisícročná včela (1983), Jánošík (1993), Lady Dracula alias Báthory story (1995).
Jeho romány, novely a výbery z poviedok vyšli v poľštine, bulharčine, arabčine, ruštine, macedónčine, maďarčine i češtine.
Peter Jaroš je stále činný. Na jar 2020 mu vyjde najnovšia kniha, zbierka poviedok Pasca.
Pred dvoma rokmi vyšla spisovateľovi v reedícii zbierka poviedok Vikomt sa vracia z flámu. "Sú to poväčšine poviedky zo súčasnosti... Teším sa aj na pripravovaný nový televízny film z produkcie RTVS podľa mojej poviedky s detektívnou zápletkou Besno v mestečku Rov. Súčasnosť ma vždy inšpirovala, lebo je taká variabilná novotami nielen v komunikácií, ale aj v meniacich sa medziľudských vzťahoch, v ktorých som sa snažil v poviedkach ako - tak vyznať. Dnes akoby vzťahy medzi ľuďmi, medzi manželmi, medzi rodičmi a deťmi či medzi rodičmi a ich potomkami neurčovala len láska, citová spriaznenosť a porozumenie, ale vo veľkej miere vzrastajúci egoizmus, samoľúbosť a často až zničujúca nevšímavosť aj tých najbližších. Okrem toho z rovnakých dôvodov nám všetkým ubúdajú priatelia a nedostatok priateľských vzťahov nás vrhá do skľučujúcej samoty či osamelosti... Konzumizmus a "boh peňazí" nás ohrozuje a deformuje všetkých. A z tohto vznikajú všetky svetové konflikty, vojny a hrôzy," povedal pre TASR spisovateľ Peter Jaroš na margo svojej aktuálnej tvorby i vnímania súčasného sveta.
Za svoje literárne diela získal mnohé ocenenia. V roku 2000 mu prezident SR udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, v roku 2010 si prevzal Cenu ministra kultúry SR za literatúru za rok 2009, v roku 2014 si prevzal Cenu Spolku slovenských spisovateľov (SSS) za celoživotné dielo. A napríklad v Spojených štátoch amerických získal Peter Jaroš v roku 1998 Cenu Lea Danihelsa.
