Vyrastala v početnej rodine, vzdelávala sa doma najmä čítaním kníh z bohatej otcovej knižnice. Nikdy nezažila detskú spoločnosť v škole, s jej slangom, vulgarizmami a žiarlivosťou, napísala neskôr.
Autor TASR
Londýn/Bratislava 25. januára (TASR) - Významná anglická spisovateľka a esejistka Virginia Woolfová, vlastným menom Adeline Virginia Stephenová, sa narodila pred 135 rokmi 25. januára 1882 v Londýne (dnes Spojené kráľovstvo).
Vo svojich románoch Jakubova izba, Pani Dallawayová, Vlny alebo Roky rozbila jednotu času a vo veľkej miere využívala metódu voľného zachytávania prúdu vedomia, čím minimalizovala úlohu autora ako rozprávača a komentátora. Patrila k hlavným predstaviteľom expresionizmu a subjektivizmu vo svetovej literatúre.
Vyrastala v početnej rodine, vzdelávala sa doma najmä čítaním kníh z bohatej otcovej knižnice. Nikdy nezažila detskú spoločnosť v škole, s jej slangom, vulgarizmami a žiarlivosťou, napísala neskôr.
Virginia Woolfová v detstve trávila letá v dome s výhľadom na záliv St. Ives Bay, kde sa na skalnatom ostrovčeku týči biely maják v tvare oktagónu. Inšpiroval ju k napísaniu románu K majáku (To the lighthouse), ktorý prvýkrát vyšiel v roku 1927. Je príkladom jej prozaického štýlu voľného záznamu myšlienok. Sústreďuje sa v ňom viac na myšlienky ako na dej a dialóg.
V mladosti opakovane trpela psychickými ochoreniami, ktoré vyprovokovali úmrtia blízkych osôb. Depresie ju prenasledovali aj v dospelosti. Po smrti rodičov žila so súrodencami v londýnskom dome, ktorý sa stal miestom stretnutí intelektuálnej skupiny bohémov Bloomsbury group s moderným pohľadom na literárnu tvorbu. Jej romány Jakubova izba (Jacob's room, 1922), Pani Dallowayová (Mrs. Dalloway, 1925), The waves (Vlny, 1931) alebo The years (Roky, 1937) predstavujú experimentálny prístup k písaniu a k románovej forme.
Vďaka dedičstvu sa stala finančne nezávislou. Spoločne s manželom založila v roku 1917 vydavateľstvo Hogarth Press, v ktorom vychádzali jej knihy ale aj tvorba vtedajších autorov a napríklad aj knihy Sigmunda Freuda.
Citlivá a emotívna Virginia Woolfová spáchala samovraždu utopením 28. marca 1941 v období hlbokej depresie, do ktorej ju okrem narušeného zdravia priviedli aj okolnosti druhej svetovej vojny. Zomrela vo veku 59 rokov.
Vo svojich románoch Jakubova izba, Pani Dallawayová, Vlny alebo Roky rozbila jednotu času a vo veľkej miere využívala metódu voľného zachytávania prúdu vedomia, čím minimalizovala úlohu autora ako rozprávača a komentátora. Patrila k hlavným predstaviteľom expresionizmu a subjektivizmu vo svetovej literatúre.
Vyrastala v početnej rodine, vzdelávala sa doma najmä čítaním kníh z bohatej otcovej knižnice. Nikdy nezažila detskú spoločnosť v škole, s jej slangom, vulgarizmami a žiarlivosťou, napísala neskôr.
Virginia Woolfová v detstve trávila letá v dome s výhľadom na záliv St. Ives Bay, kde sa na skalnatom ostrovčeku týči biely maják v tvare oktagónu. Inšpiroval ju k napísaniu románu K majáku (To the lighthouse), ktorý prvýkrát vyšiel v roku 1927. Je príkladom jej prozaického štýlu voľného záznamu myšlienok. Sústreďuje sa v ňom viac na myšlienky ako na dej a dialóg.
V mladosti opakovane trpela psychickými ochoreniami, ktoré vyprovokovali úmrtia blízkych osôb. Depresie ju prenasledovali aj v dospelosti. Po smrti rodičov žila so súrodencami v londýnskom dome, ktorý sa stal miestom stretnutí intelektuálnej skupiny bohémov Bloomsbury group s moderným pohľadom na literárnu tvorbu. Jej romány Jakubova izba (Jacob's room, 1922), Pani Dallowayová (Mrs. Dalloway, 1925), The waves (Vlny, 1931) alebo The years (Roky, 1937) predstavujú experimentálny prístup k písaniu a k románovej forme.
Vďaka dedičstvu sa stala finančne nezávislou. Spoločne s manželom založila v roku 1917 vydavateľstvo Hogarth Press, v ktorom vychádzali jej knihy ale aj tvorba vtedajších autorov a napríklad aj knihy Sigmunda Freuda.
Citlivá a emotívna Virginia Woolfová spáchala samovraždu utopením 28. marca 1941 v období hlbokej depresie, do ktorej ju okrem narušeného zdravia priviedli aj okolnosti druhej svetovej vojny. Zomrela vo veku 59 rokov.