Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V okamihu letného slnovratu sa Zem na obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, keď je k našej stálici najviac priklonená severná pologuľa a slnečné lúče dopadajú kolmo práve na oblasť obratníka Raka.
Autor TASR
Bratislava 20. júna (TASR) – Astronomické leto sa tento rok začne už v sobotu o 23. hodine 43. minúte stredoeurópskeho letného času (SELČ).
Okamih letného slnovratu totiž z dlhodobého hľadiska kolíše a v prvej polovici 21. storočia pripadá v priestupných rokoch už na 20. jún. Situácia sa tak zopakuje v rokoch 2024, 2028, 2032, 2036, 2040, 2044 a 2048, ale tiež v nepriestupnom roku 2049.
Spôsobuje to nesúlad medzi reálnym astronomickým časom a gregoriánskym kalendárom. Kalendárny rok totiž trvá 365 dní, reálne však Zem na svojej obežnej dráhe okolo Slnka obehne za 365 dní, 5 hodín a 49 minút, teda približne za 365 a štvrť dňa. Preto je každý štvrtý rok priestupný, teda má o jeden deň viac (29. február), aby sa táto disproporcia vyrovnala. V takýto rok potom začiatok ročných období pripadá na skorší dátum.
Navyše sa tiež prestupný rok každých 400 rokov vynecháva. Nový 400-ročný cyklus sa začal práve v roku 2000 a na jeho počiatku sú disproporcie najväčšie.
Zároveň je prvý letný deň najdlhším dňom v roku. Napríklad v Bratislave slnko vyjde o 4. hodine a 50. minúte SELČ, zapadne o 20. hodine 55. minúte, teda bude nad obzorom 16 hodín a 5 minút.
V Košiciach nastane východ slnka o 4.31 h a západ o 20.41 h. a v Žiline bude slnko vychádzať o 4.39 h. a zapadne o 20.53 h.
Rozdielna dĺžka dňa vyplýva zo zemepisnej šírky. Čím viac na sever, tým sú v období letného slnovratu kratšie noci a dlhšie dni. Už v Českej republike napríklad vôbec nenastáva astronomická noc, teda sa celkom nezotmie. V oblastiach severného polárneho kruhu potom nastávajú známe biele noci. Za polárnym kruhom slnko nezapadá vôbec.
V okamihu letného slnovratu sa Zem na obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, keď je k našej stálici najviac priklonená severná pologuľa a slnečné lúče dopadajú kolmo práve na oblasť obratníka Raka. Pozorovateľ na obratníku Raka teda vidí slnko na poludnie priamo v zenite.
Preto má tiež v tomto období slnečné žiarenie najvyššiu intenzitu. Slnko je v našich zemepisných šírkach nielen najdlhšie ale aj najvyššie nad obzorom.
"Badám aj vo svojej praxi, že sú ľudia v tomto čase akoby plní očakávaní," povedal pre TASR psychológ Dušan Fabián. "Letný slnovrat je napokon veľmi starý sviatok, keďže začiatok leta sa oslavoval aj v predkresťanskom období. Noc počas slnovratu bola plná veselia, bujarosti, ba aj erotiky. Neskôr sa táto tradícia čiastočne premietla do Svätojánskej noci, počas ktorej sa zakladajú svätojánske ohne."
Zvláštnosťou tohtoročného letného slnovratu tiež je, že krátko po ňom vstupuje Mesiac do novu – presne sa tak stane 21. júna ráno o 8. hodine 42. minúte. "Vôbec nebude svietiť mesiac, noc zo soboty na nedeľu akoby symbolicky patrila len slnku," doplnil Dušan Fabián.
Mesiac v nove má však tento raz aj astronomické dôsledky – 21. júna nastane prstencové zatmenie Slnka viditeľné v strednej Afrike, na Arabskom poloostrove, v Indii, v Nepále v Číne.
Kým astronomické leto sa začína 20. júna pred polnocou, meteorologické leto sa začalo už 1. júna.
Zdroj: astro.cz
Okamih letného slnovratu totiž z dlhodobého hľadiska kolíše a v prvej polovici 21. storočia pripadá v priestupných rokoch už na 20. jún. Situácia sa tak zopakuje v rokoch 2024, 2028, 2032, 2036, 2040, 2044 a 2048, ale tiež v nepriestupnom roku 2049.
Spôsobuje to nesúlad medzi reálnym astronomickým časom a gregoriánskym kalendárom. Kalendárny rok totiž trvá 365 dní, reálne však Zem na svojej obežnej dráhe okolo Slnka obehne za 365 dní, 5 hodín a 49 minút, teda približne za 365 a štvrť dňa. Preto je každý štvrtý rok priestupný, teda má o jeden deň viac (29. február), aby sa táto disproporcia vyrovnala. V takýto rok potom začiatok ročných období pripadá na skorší dátum.
Navyše sa tiež prestupný rok každých 400 rokov vynecháva. Nový 400-ročný cyklus sa začal práve v roku 2000 a na jeho počiatku sú disproporcie najväčšie.
Zároveň je prvý letný deň najdlhším dňom v roku. Napríklad v Bratislave slnko vyjde o 4. hodine a 50. minúte SELČ, zapadne o 20. hodine 55. minúte, teda bude nad obzorom 16 hodín a 5 minút.
V Košiciach nastane východ slnka o 4.31 h a západ o 20.41 h. a v Žiline bude slnko vychádzať o 4.39 h. a zapadne o 20.53 h.
Rozdielna dĺžka dňa vyplýva zo zemepisnej šírky. Čím viac na sever, tým sú v období letného slnovratu kratšie noci a dlhšie dni. Už v Českej republike napríklad vôbec nenastáva astronomická noc, teda sa celkom nezotmie. V oblastiach severného polárneho kruhu potom nastávajú známe biele noci. Za polárnym kruhom slnko nezapadá vôbec.
V okamihu letného slnovratu sa Zem na obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, keď je k našej stálici najviac priklonená severná pologuľa a slnečné lúče dopadajú kolmo práve na oblasť obratníka Raka. Pozorovateľ na obratníku Raka teda vidí slnko na poludnie priamo v zenite.
Preto má tiež v tomto období slnečné žiarenie najvyššiu intenzitu. Slnko je v našich zemepisných šírkach nielen najdlhšie ale aj najvyššie nad obzorom.
"Badám aj vo svojej praxi, že sú ľudia v tomto čase akoby plní očakávaní," povedal pre TASR psychológ Dušan Fabián. "Letný slnovrat je napokon veľmi starý sviatok, keďže začiatok leta sa oslavoval aj v predkresťanskom období. Noc počas slnovratu bola plná veselia, bujarosti, ba aj erotiky. Neskôr sa táto tradícia čiastočne premietla do Svätojánskej noci, počas ktorej sa zakladajú svätojánske ohne."
Zvláštnosťou tohtoročného letného slnovratu tiež je, že krátko po ňom vstupuje Mesiac do novu – presne sa tak stane 21. júna ráno o 8. hodine 42. minúte. "Vôbec nebude svietiť mesiac, noc zo soboty na nedeľu akoby symbolicky patrila len slnku," doplnil Dušan Fabián.
Mesiac v nove má však tento raz aj astronomické dôsledky – 21. júna nastane prstencové zatmenie Slnka viditeľné v strednej Afrike, na Arabskom poloostrove, v Indii, v Nepále v Číne.
Kým astronomické leto sa začína 20. júna pred polnocou, meteorologické leto sa začalo už 1. júna.
Zdroj: astro.cz
