Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Veža s 952 lebkami mala štvoruholníkový pôdorys; vysoká bola štyri a pol metra a široká štyri metre. Čele Kula je v Srbsku chránenou kultúrnou pamiatkou mimoriadneho významu.
Autor TASR
Niš 17. júla (TASR) - Srbský pamätník Čele Kula (Veža z lebiek) je spomienkou na povstanie Srbov proti Osmanskej ríši. Približne 16.000 tisíc srbských povstalcov na čele s vojvodom Stevanom Sindeličom bojovalo 31. mája 1809 proti 36-tisícovej tureckej armáde na vrchu Čegar, v blízkosti strategicky dôležitého juhosrbského mesta Niš.
Keď Sindelič videl, že proti tureckej prevahe nemá šancu, vyhodil do vzduchu sud s pušným prachom. Zabil tak nielen seba a zhruba 4000 svojich bojovníkov, ale aj okolo 16.000 tureckých vojakov (údaje o počte obetí sa rôznia). Veliteľa tureckej armády Hursida Pašu správa o tom, že pri explózii pušného prachu zahynulo toľko Turkov, rozzúrila. Nariadil zozbierať hlavy padlých srbských vojakov, stiahnuť z nich kožu a naplniť ju slamou. Takéto hlavy potom poslal do Istanbulu na znak tureckého víťazstva. Z lebiek nechal postaviť vežu - ako varovanie pre tých, ktorí by chceli povstať proti Turkom.
Veža s 952 lebkami mala štvoruholníkový pôdorys; vysoká bola štyri a pol metra a široká štyri metre. Tvorilo ju 56 radov a v každom rade bolo zamurovaných 17 lebiek. Časom väčšia časť lebiek zmizla alebo sa poškodila. Do súčasnosti sa vo veži zachovalo 58 lebiek.
Čele Kula sa ako turecká výstraha pre Srbov minula účinku. Srbi povstali proti Turkom znovu a v roku 1830 si vydobyli nezávislosť.
V roku 1892 miestne úrady v Niši rozhodli, že veža sa zachová ako pamiatka na obdobie tureckej nadvlády. Okolo veže nechali vystavať kaplnku, aby zabránili ďalšiemu chátraniu.
V roku 1938 pred vstupnou bránou do kaplnky postavili pomník s bustou srbského hrdinu Stevana Sindeliča a osadili bronzovú dosku s odkazom francúzskeho básnika Alphonsa de Lamartina: "Nech Srbi zachovajú túto pamiatku. Je ponaučením pre ich deti, aká je hodnota nezávislosti jedného národa a akú cenu zaplatili za ňu ich otcovia."
Známy francúzsky poet v roku 1833 putoval cez Srbsko a pohľad na vežu z lebiek ním otriasol. Čele Kulu potom spomenul vo svojich zápiskoch Poznámky k Srbsku, kde napísal Srbom aj svoj odkaz.
Čele Kula je v Srbsku chránenou kultúrnou pamiatkou mimoriadneho významu.
Keď Sindelič videl, že proti tureckej prevahe nemá šancu, vyhodil do vzduchu sud s pušným prachom. Zabil tak nielen seba a zhruba 4000 svojich bojovníkov, ale aj okolo 16.000 tureckých vojakov (údaje o počte obetí sa rôznia). Veliteľa tureckej armády Hursida Pašu správa o tom, že pri explózii pušného prachu zahynulo toľko Turkov, rozzúrila. Nariadil zozbierať hlavy padlých srbských vojakov, stiahnuť z nich kožu a naplniť ju slamou. Takéto hlavy potom poslal do Istanbulu na znak tureckého víťazstva. Z lebiek nechal postaviť vežu - ako varovanie pre tých, ktorí by chceli povstať proti Turkom.
Veža s 952 lebkami mala štvoruholníkový pôdorys; vysoká bola štyri a pol metra a široká štyri metre. Tvorilo ju 56 radov a v každom rade bolo zamurovaných 17 lebiek. Časom väčšia časť lebiek zmizla alebo sa poškodila. Do súčasnosti sa vo veži zachovalo 58 lebiek.
Čele Kula sa ako turecká výstraha pre Srbov minula účinku. Srbi povstali proti Turkom znovu a v roku 1830 si vydobyli nezávislosť.
V roku 1892 miestne úrady v Niši rozhodli, že veža sa zachová ako pamiatka na obdobie tureckej nadvlády. Okolo veže nechali vystavať kaplnku, aby zabránili ďalšiemu chátraniu.
V roku 1938 pred vstupnou bránou do kaplnky postavili pomník s bustou srbského hrdinu Stevana Sindeliča a osadili bronzovú dosku s odkazom francúzskeho básnika Alphonsa de Lamartina: "Nech Srbi zachovajú túto pamiatku. Je ponaučením pre ich deti, aká je hodnota nezávislosti jedného národa a akú cenu zaplatili za ňu ich otcovia."
Známy francúzsky poet v roku 1833 putoval cez Srbsko a pohľad na vežu z lebiek ním otriasol. Čele Kulu potom spomenul vo svojich zápiskoch Poznámky k Srbsku, kde napísal Srbom aj svoj odkaz.
Čele Kula je v Srbsku chránenou kultúrnou pamiatkou mimoriadneho významu.
