Na archívnej snímke 9. júla 1968 sa v Bratislave uskutočnila prvá transplantácia srdca v bývalom Československu. Pacientkou bola Šarlota Horváthová, ktorá napriek všestrannej starostlivosti zomrela.Foto: TASR/Koloman Cích
Ďalšia, úspešná transplantácia srdca sa na Slovensku uskutočnila až o 30 rokov neskôr.
Bratislava 9. júla (TASR) - Prvú transplantáciu srdca nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe uskutočnil lekársky tím pod vedením MUDr. Karola Šišku a MUDr. Ladislava Kuželu na II. chirurgickej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave na Partizánskej ulici presne pred 45 rokmi.
Bola to aj v poradí 24. transplantácia srdca na svete. Dejiskom prelomovej udalosti bola Bratislava, hoci o toto prvenstvo sa vtedy usilovali odborníci v Brne i Prahe. Lekársky tím uskutočnil operáciu 9. júla 1968. Na archívnej snímke z 9. júla 1968 z TK s členmi lekárskeho teamu, kde za chirurgov referoval akademik Karol Šiška (vľavo) a za internistov prof. dr Vladimír Haviar.Foto: TASR/Koloman Cích
Transplantácii s mimotelovým obehom krvi predchádzala experimentálna a klinická príprava. Darcom srdca bol 46-ročný muž, ktorý utrpel smrteľné poranenie mozgu pri páde z balkóna a príjemcom 54-ročná žena. Operácia trvala viac než päť hodín. Na jej výsledok čakala na chodbách neďaleko operačnej sály skupina zvedavých novinárov. O 15.00 hodine im oznámili, že pacientka s novým srdcom žije! Ešte 9. júla večer sa však rýchlo rozšírila smutná správa - transplantované srdce zlyhalo. Pacientka zomrela po piatich hodinách ešte v operačnej sále na následky iných ochorení.
Na archívnej snímke 9. júla 1968 Šarlota HorváthováFoto: TASR/Koloman Cích
Ďalšia, úspešná transplantácia srdca sa na Slovensku uskutočnila až o 30 rokov neskôr. Vykonal ju kolektív lekárov a sestier pod vedením kardiochirurga MUDr. Viliama Fischera v bratislavskom Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb 21. marca 1998.
Prvú úspešnú transplantáciu srdca v bývalom Československu vykonal chirurg Pavel Firt 31. januára 1984 v pražskom Inštitúte klinickej a experimentálnej medicíny (IKEM). Príjemca žil s druhým srdcom 13 rokov a zomrel roku 1997 na zlyhanie obličiek v dôsledku dlhodobého farmakologického zaťaženia organizmu.
K úspechu transplantácií srdca prispel objav lieku brániaceho odvrhnutiu transplantátu - cyklosporín.
