Bratislava 11. decembra (TASR) - Športová kynológia nemá také hlboké korene na Slovensku ako napríklad kynológia poľovná. V historicky vzdialenej dobe sa pes využíval vždy na nejaký účel, takže odvetvie športovej kynológie sa vyprofilovalo z kynológie služobnej, povedal pre TASR prezident Zväzu športovej kynológie (ZŠK) SR a medzinárodný rozhodca Juraj Štaudinger.

"Prvé relevantné skutočnosti, kde sa použil termín služobná kynológia na území súčasného Slovenska, môžeme datovať na rok 1665, keď kňaz Pavol Czeglédy založil v meste Šaľa v miestnom kaštieli školu na výcvik psov. Podľa dostupných záznamov bolo ročne zo šalianskeho panstva rekvirovaných 400 psov pre potreby Uhorského vojska," priblížil Štaudinger.

Za ďalší medzník pri rozmachu služobnej kynológie sa považuje rok 1929, keď od 1. januára 1929 v znení Výnosu Ministerstva vnútra bolo pre potreby žandárov systemizované miesto psovoda na Žandárskych pátracích staniciach.

"Príslušníci bezpečnostných zložiek žandárstva boli vysielaní so služobnými psami do výcvikových kurzov, ktoré sa organizovali vo výcvikovom stredisku v mestečku Pýšely pri Prahe. Po návrate z výcvikových kurzov títo príslušníci ozbrojeného zboru vo svojom okolí propagovali služobný výcvik psov. Vzhľadom na skutočnosť, že žandári boli v tej dobe značne mienkotvorní, široká laická verejnosť sa s vycvičenými psami stretávala a to nielen pri používaní psov na pátranie po zločincoch, ale aj pri verejných vystúpeniach psovodov žandárstva na Slovensku," vysvetlil.

Podľa jeho slov v chovateľskej praxi čistokrvných plemien, ktoré boli využívané na služobnú kynológiu, má žandársky zbor neodškriepiteľné miesto, pretože boli to hlavne žandári, ktorí odchovávali šteniatka predovšetkým plemien ako nemecký ovčiak, nemecký boxer, doberman či erdelteriér. Narodené šteniatka boli registrované a zapisované v plemennej knihe Klubu pestovateľov policajných a ušľachtilých psov v Prahe a chránený názov chovateľskej stanice im priznával Československý kynologický svaz v Prahe.

V roku 1951 vznikol na území Československa Zväz pre spoluprácu s armádou – Zväzarm, čo v značnej miere ovplyvnilo aj služobnú – športovú kynológiu a to tým, že v tomto roku bola kynológia pod Zväzarmom vedená ako kolektívny člen a od roku 1952 ako člen riadny. V roku 1955 sa v Prešove konali jedny z prvých všestranných skúšok na území Slovenska, na skúšky nastúpilo desať psovodov, ale úspešne ich absolvoval jedine Anton Fabián z Prešova.

"Počas týchto kurzov bolo vyškolených viacero významných osobností Slovenskej športovej kynológie, ktorí vlastne položili základ dnešnej športovej kynológie na Slovensku. Medzi nimi boli Ján Bačik z Bytče, ktorý bol prvým slovenským rozhodcom pre posudzovanie výkonu psov v športovej kynológii, Eugen Richnovský z Hodruši Hámrov, ktorý bol vyškolený vo výcvikovom stredisku armády vo vojenskom útvare Grabštejn. Richnovský ako chovateľ nemeckých ovčiakov sa spoločne s Františkom Rosíkom podieľal na vyšľachtení nášho národného plemena československý vlčiak," povedal ďalej Štaudinger.

V roku 1990 zaniká Zväzarm a jeho nástupníckou organizáciou sa stáva Združenie športových a technických činností, kde jedným zo zväzov je aj súčasný ZŠK SR, ktorý dostal do správy Hlavnú plemennú knihu, avšak len pre plemeno nemecký ovčiak. Ostatné nepoľovné plemená psov prechádzajú pod SKZ a neskôr pod Slovenskú kynologickú jednotu.

"ZŠK SR ročne usporadúva približne 60 skúšok z výkonu, 40 výcvikových akcií regionálneho charakteru, sedem akcii republikového charakteru s postupom na majstrovstvá sveta, alebo Európy vo výkone psov, asi 15 chovateľských akcií a od roku 2010 organizuje aj medzinárodné a národné výstavy psov. Pre členov zväzu organizuje rôzne školenia a semináre, ktorých je v kalendárnom roku desať až pätnásť s cieľom zvyšovať znalosti v oblasti športovej kynológie," dodal záverom.