Stavali ju v zložitých terénnych podmienkach, bolo potrebné vybudovať 49 železničných a 32 cestných objektov. Trať dlhá 20,3 km prekonáva výškový rozdiel 266 metrov.
Autor TASR
Bratislava 28. októbra (TASR) – Stavba Trate mládeže z Hronskej Dúbravy do Banskej Štiavnice bola dokončená pred 65 rokmi 28. októbra 1949. Do prevádzky ju slávnostne uviedli o dva dni neskôr - 30. októbra toho roku.
Pri spriemyselňovaní Slovenska a plnení úloh prvej päťročnice mali veľký význam aj stavby mládeže. Prvou bola práve Trať mládeže z Hronskej Dúbravy do Banskej Štiavnice. Železničná trať tu už existovala, pôvodne slúžila pre potreby štiavnických baní. Dňa 6. októbra 1943 za vojnovej Slovenskej republiky začali budovať novú trať nahrádzajúcu úzkokoľajku s vozňami ťahanými legendárnou "Ančou". Stavebné práce sa dokončiť nepodarilo - prerušilo ich Slovenské národné povstanie (SNP) a nemecká okupácia.
Po vojne to išlo pomaly
V povojnovom období napredovala stavba len veľmi pomaly. Ústredný Zväz slovenskej mládeže v roku 1947 navrhol, že trať dokončia mládežníci a táto rozsiahla brigádnická akcia dostala názov Trať mládeže.
Náročný terén
Povojnová stavba Trate mládeže sa oficiálne začala 5. apríla 1948. Trať je typická horská železnica. Stavali ju v zložitých terénnych podmienkach, bolo potrebné vybudovať 49 železničných a 32 cestných objektov. Trať dlhá 20,3 km prekonáva výškový rozdiel 266 metrov. Na uvedenom úseku museli vybudovať 1200 m dlhý tunel, dva mosty, tri viadukty, železničné stanice v Kozelníku, Banskej Belej, Banskej Štiavnici a zastávku v Banskom Studenci.
Stavba trate bola ukončená 28. októbra 1949 a o dva dni neskôr, 30. októbra toho roku, ju slávnostne otvorili.
Desaťtisíce brigádnikov
Na výstavbe železničnej trate sa zúčastnilo v rokoch 1948 až 1949 viac než 47 tisíc brigádnikov, z toho okolo 1600 mladých ľudí bolo zo zahraničia, najmä z Bulharska, Poľska a Francúzska. Pri stavbe Trate mládeže sa zrodil aj slovenský folklórny súbor Lúčnica. Celovečerný agitačný dokument o výstavbe Trate mládeže s názvom Oceľová cesta pochádza z roku 1949 a nakrútil ho režisér Vladimír Bahna.
Trať družby sa začala stavať v roku 1949, v roku 1950 Priehrada mládeže pri Púchove. Najväčší rozmach stavieb mládeže bol v rokoch 1950-1951, keď na nich pracovalo vyše 50.000 brigádnikov. Komunistický režim podporoval a propagoval tieto stavby mládeže, lebo mali dokazovať budovateľské nadšenie a oddanosť mladých ľudí veci socializmu a zároveň poslúžili ako nástroj ich ovplyvňovania.
Mesto Banská Štiavnica sa od roku 2012 usiluje o zapísanie Trate mládeže do Registra národných kultúrnych pamiatok SR.
Pri spriemyselňovaní Slovenska a plnení úloh prvej päťročnice mali veľký význam aj stavby mládeže. Prvou bola práve Trať mládeže z Hronskej Dúbravy do Banskej Štiavnice. Železničná trať tu už existovala, pôvodne slúžila pre potreby štiavnických baní. Dňa 6. októbra 1943 za vojnovej Slovenskej republiky začali budovať novú trať nahrádzajúcu úzkokoľajku s vozňami ťahanými legendárnou "Ančou". Stavebné práce sa dokončiť nepodarilo - prerušilo ich Slovenské národné povstanie (SNP) a nemecká okupácia.
Galéria slávnostného otvorenia Trate mládeže:
Po vojne to išlo pomaly
V povojnovom období napredovala stavba len veľmi pomaly. Ústredný Zväz slovenskej mládeže v roku 1947 navrhol, že trať dokončia mládežníci a táto rozsiahla brigádnická akcia dostala názov Trať mládeže.
Náročný terén
Povojnová stavba Trate mládeže sa oficiálne začala 5. apríla 1948. Trať je typická horská železnica. Stavali ju v zložitých terénnych podmienkach, bolo potrebné vybudovať 49 železničných a 32 cestných objektov. Trať dlhá 20,3 km prekonáva výškový rozdiel 266 metrov. Na uvedenom úseku museli vybudovať 1200 m dlhý tunel, dva mosty, tri viadukty, železničné stanice v Kozelníku, Banskej Belej, Banskej Štiavnici a zastávku v Banskom Studenci.
Stavba trate bola ukončená 28. októbra 1949 a o dva dni neskôr, 30. októbra toho roku, ju slávnostne otvorili.
Takto sa valila para na Trati mládeže v deň 60. výročia:
Desaťtisíce brigádnikov
Na výstavbe železničnej trate sa zúčastnilo v rokoch 1948 až 1949 viac než 47 tisíc brigádnikov, z toho okolo 1600 mladých ľudí bolo zo zahraničia, najmä z Bulharska, Poľska a Francúzska. Pri stavbe Trate mládeže sa zrodil aj slovenský folklórny súbor Lúčnica. Celovečerný agitačný dokument o výstavbe Trate mládeže s názvom Oceľová cesta pochádza z roku 1949 a nakrútil ho režisér Vladimír Bahna.
Trať družby sa začala stavať v roku 1949, v roku 1950 Priehrada mládeže pri Púchove. Najväčší rozmach stavieb mládeže bol v rokoch 1950-1951, keď na nich pracovalo vyše 50.000 brigádnikov. Komunistický režim podporoval a propagoval tieto stavby mládeže, lebo mali dokazovať budovateľské nadšenie a oddanosť mladých ľudí veci socializmu a zároveň poslúžili ako nástroj ich ovplyvňovania.
Mesto Banská Štiavnica sa od roku 2012 usiluje o zapísanie Trate mládeže do Registra národných kultúrnych pamiatok SR.