Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V tento deň aj zdobia vianočný stromček.
Autor TASR
Jarabina 6. januára (TASR) – Rusíni žijúci na Slovensku dnes slávia Vianoce, okrem iných zvyklostí majú aj štedrú večeru, ktorá pozostáva i zo siedmich chodov. "Všetky jedlá sú na štedrovečernom stole, niekde sú druhy jedál rôzne, záleží aj od dediny. Napr. u nás v Jarabine je to tak, že sa konzumuje 12 rôznych jedál, ktoré sa kombinujú do siedmich chodov," priblížil pre TASR Branislav Lajčák z občianskeho združenia Mladí Rusíni, Molody Rusiny.
Večera sa začína na slovenské pomery netradične chlebom a cesnakom, ktoré symbolizujú zdravie. Hojnosť domu má priniesť fazuľa a hrach, ktoré sa robia ako prívarok. Po nich nasledujú osmažené huby s cesnakom a potom sú to sladké bobáľky, malé pampúšiky z kysnutého cesta podávané s makom. "Neskôr jeme pirohy, ktoré my robíme na tri spôsoby, jedny sú so slivkami, ďalšie s klasickou bryndzovo-zemiakovou plnkou a tretie s hubami. Až po pirohoch nasleduje polievka, my robievame dva druhy, buď klasickú kapustnicu alebo rybaciu. Predposledným chodom je ryba so šalátom alebo so zemiakmi a na záver sa podáva tzv. slivčanka, teda polievka zo sušených sliviek s medom a cukrom, niekedy aj so zemiakmi," doplnil Lajčák. U Rusínov žijúcich v najvýchodnejšej časti Slovenska sa ešte je aj tzv. hubová mačanka.
"Možno to vyzerá, že sa prejedáme, ale nie je to tak, z každého jedla v podstate ochutnáme," upozornil Lajčák. Na celú večeru by mal stačiť každému jeden tanier. Nikto nesmie od stola odísť, takže všetky jedlá sú poukladané na stole alebo blízko neho. Symbolika toho je, že všetci by sme sa mali dožiť ďalších Vianoc a nikto by nemal chýbať.
Na štedrú večeru sa Rusíni pripravujú už od rána, zdobia vianočný stromček, pripravujú stôl, ktorý symbolizuje súdržnosť rodiny. Nohy stola sú preto obviazané reťazami. Pod ním by mala byť slama, ktorá zase symbolizuje narodenie Ježiša Krista v chudobných pomeroch. Rusíni sa ešte pred štedrou večerou umývajú vo svätenej vode, do ktorej vhodia mince, aby boli úspešní a darilo sa im po celý rok. Svätená voda sa potom vylieva pod strechou domu. Okrem jedál a ostatných súčastí stola je na ňom pripravené jedno prestieranie navyše, ktoré ostáva prázdne. "Tento zvyk má dve symboliky, jednak je miesto pripravené pre tých, ktorí už medzi nami nie sú, na druhej strane je pre okoloidúceho pocestného," priblížil Lajčák.
Rusíni bežne uctievajú oba sviatky, takže majú štedrú večeru 24. decembra aj 6. januára. Dnešné Vianoce sú však špecifické, pretože práve v nich žije rusínska tradícia a zvyky, ako boli zaužívané kedysi. "My sa ich snažíme zachovávať, aj keď nie vždy je to vzhľadom na dnešné pomery možné. Napríklad kedysi sa na štedrovečerný stôl kládlo zrno, osivo a pod., ktoré symbolizovalo hojnosť. Dnes, keď sa už málokto venuje poľnohospodárstvu, si tento zvyk pripomenieme aspoň pár zrnkami," vysvetlil Lajčák. Aj Rusíni podľa neho využívajú vianočné sviatky predovšetkým na to, aby sa stretla celá rodina. Nie vždy sa to však dá, keďže nie všetci členovia ostali bývať doma. "Ja napr. bývam v Bratislave, vedia tu o mne, že som Rusín a snažím sa aj tu dodržiavať naše tradičné zvyky. Väčšinou ma po Vianociach navštívia aj moji známi, ktorých ponúknem tým, čo zo štedrovečerného stola zvýšilo," dodal Lajčák.
Večera sa začína na slovenské pomery netradične chlebom a cesnakom, ktoré symbolizujú zdravie. Hojnosť domu má priniesť fazuľa a hrach, ktoré sa robia ako prívarok. Po nich nasledujú osmažené huby s cesnakom a potom sú to sladké bobáľky, malé pampúšiky z kysnutého cesta podávané s makom. "Neskôr jeme pirohy, ktoré my robíme na tri spôsoby, jedny sú so slivkami, ďalšie s klasickou bryndzovo-zemiakovou plnkou a tretie s hubami. Až po pirohoch nasleduje polievka, my robievame dva druhy, buď klasickú kapustnicu alebo rybaciu. Predposledným chodom je ryba so šalátom alebo so zemiakmi a na záver sa podáva tzv. slivčanka, teda polievka zo sušených sliviek s medom a cukrom, niekedy aj so zemiakmi," doplnil Lajčák. U Rusínov žijúcich v najvýchodnejšej časti Slovenska sa ešte je aj tzv. hubová mačanka.
"Možno to vyzerá, že sa prejedáme, ale nie je to tak, z každého jedla v podstate ochutnáme," upozornil Lajčák. Na celú večeru by mal stačiť každému jeden tanier. Nikto nesmie od stola odísť, takže všetky jedlá sú poukladané na stole alebo blízko neho. Symbolika toho je, že všetci by sme sa mali dožiť ďalších Vianoc a nikto by nemal chýbať.
Na štedrú večeru sa Rusíni pripravujú už od rána, zdobia vianočný stromček, pripravujú stôl, ktorý symbolizuje súdržnosť rodiny. Nohy stola sú preto obviazané reťazami. Pod ním by mala byť slama, ktorá zase symbolizuje narodenie Ježiša Krista v chudobných pomeroch. Rusíni sa ešte pred štedrou večerou umývajú vo svätenej vode, do ktorej vhodia mince, aby boli úspešní a darilo sa im po celý rok. Svätená voda sa potom vylieva pod strechou domu. Okrem jedál a ostatných súčastí stola je na ňom pripravené jedno prestieranie navyše, ktoré ostáva prázdne. "Tento zvyk má dve symboliky, jednak je miesto pripravené pre tých, ktorí už medzi nami nie sú, na druhej strane je pre okoloidúceho pocestného," priblížil Lajčák.
Rusíni bežne uctievajú oba sviatky, takže majú štedrú večeru 24. decembra aj 6. januára. Dnešné Vianoce sú však špecifické, pretože práve v nich žije rusínska tradícia a zvyky, ako boli zaužívané kedysi. "My sa ich snažíme zachovávať, aj keď nie vždy je to vzhľadom na dnešné pomery možné. Napríklad kedysi sa na štedrovečerný stôl kládlo zrno, osivo a pod., ktoré symbolizovalo hojnosť. Dnes, keď sa už málokto venuje poľnohospodárstvu, si tento zvyk pripomenieme aspoň pár zrnkami," vysvetlil Lajčák. Aj Rusíni podľa neho využívajú vianočné sviatky predovšetkým na to, aby sa stretla celá rodina. Nie vždy sa to však dá, keďže nie všetci členovia ostali bývať doma. "Ja napr. bývam v Bratislave, vedia tu o mne, že som Rusín a snažím sa aj tu dodržiavať naše tradičné zvyky. Väčšinou ma po Vianociach navštívia aj moji známi, ktorých ponúknem tým, čo zo štedrovečerného stola zvýšilo," dodal Lajčák.
