Štefan Banič (nar. 23. novembra 1870) sa zapísal do svetových dejín vďaka tragickej nehode lietadla, ktorej bol svedkom v roku 1912 v americkom Greenville v Pensylvánii, kam odišiel za prácou.
Autor TASR
,aktualizované Smolenice 16. augusta (TASR) – Pri príležitosti 100. výročia udelenia patentu USA slovenskému vynálezcovi padáka Štefanovi Baničovi sa v jeho rodnej obci Smolenice pri Trnave dnes uskutočnia oslavy. Ich súčasťou bude medzinárodný seminár o histórii, vývoji a použití padáka a pietny akt pri jeho hrobe s kladením vencov a zoskokom parašutistov.
Podujatie spestrí výstava padákov, premietanie záberov zo zoskokov, výstava zberateľských predmetov s výsadkovou tematikou v priestoroch starej školy v časti Neštich, možnosť zakúpenia suvenírov a získania príležitostnej poštovej pečiatky. Spomienku na slávneho Slováka pripravil Trnavský samosprávny kraj, obec Smolenice a Oblastný Klub vojenských výsadkárov SR Bratislava. V ich réžii sa bude od 16. do 22. hodiny konať spoločenský a kultúrny program, rozhovory a besedy.
Štefan Banič (nar. 23. novembra 1870) sa zapísal do svetových dejín vďaka tragickej nehode lietadla, ktorej bol svedkom v roku 1912 v americkom Greenville v Pensylvánii, kam odišiel za prácou. Otriasla ním do takej miery, že začal rozmýšľať nad padákovou konštrukciou. Už 3. júna 1914 pred zástupcami Patentového úradu a letectva USA osobne otestoval svoj vynález - padák na princípe dáždnika, ktorý sa otváral sústavou niekoľkých pružín a bol upevnený pomocou popruhov na telo letca. Zoskočil zo strechy 15-poschodovej budovy, potom nasledovali ďalšie zoskoky z lietadla. Dňa 25. augusta 1914 dostal na padák patent, americká armáda ho vzápätí odkúpila za niekoľko stoviek dolárov. Banič sa stal neskôr čestným členom letectva USA. Keď sa v roku 1921 vrátil do vlasti, spolupodieľal sa na objavení jaskyne Driny v Malých Karpatoch. Zomrel v Smoleniciach v roku 1941.
V roku 1970 Štefanovi Baničovi na letisku M. R. Štefánika odhalili pomník. Od roku 2006 má vďaka iniciatíve klubu výsadkárov osadenú bronzovú bustu aj v rodnej obci, v miestnom múzeu má pamätnú izbu a Slovenská pošta vydala v roku 1994 známku s jeho podobizňou.
Podujatie spestrí výstava padákov, premietanie záberov zo zoskokov, výstava zberateľských predmetov s výsadkovou tematikou v priestoroch starej školy v časti Neštich, možnosť zakúpenia suvenírov a získania príležitostnej poštovej pečiatky. Spomienku na slávneho Slováka pripravil Trnavský samosprávny kraj, obec Smolenice a Oblastný Klub vojenských výsadkárov SR Bratislava. V ich réžii sa bude od 16. do 22. hodiny konať spoločenský a kultúrny program, rozhovory a besedy.
Štefan Banič (nar. 23. novembra 1870) sa zapísal do svetových dejín vďaka tragickej nehode lietadla, ktorej bol svedkom v roku 1912 v americkom Greenville v Pensylvánii, kam odišiel za prácou. Otriasla ním do takej miery, že začal rozmýšľať nad padákovou konštrukciou. Už 3. júna 1914 pred zástupcami Patentového úradu a letectva USA osobne otestoval svoj vynález - padák na princípe dáždnika, ktorý sa otváral sústavou niekoľkých pružín a bol upevnený pomocou popruhov na telo letca. Zoskočil zo strechy 15-poschodovej budovy, potom nasledovali ďalšie zoskoky z lietadla. Dňa 25. augusta 1914 dostal na padák patent, americká armáda ho vzápätí odkúpila za niekoľko stoviek dolárov. Banič sa stal neskôr čestným členom letectva USA. Keď sa v roku 1921 vrátil do vlasti, spolupodieľal sa na objavení jaskyne Driny v Malých Karpatoch. Zomrel v Smoleniciach v roku 1941.
V roku 1970 Štefanovi Baničovi na letisku M. R. Štefánika odhalili pomník. Od roku 2006 má vďaka iniciatíve klubu výsadkárov osadenú bronzovú bustu aj v rodnej obci, v miestnom múzeu má pamätnú izbu a Slovenská pošta vydala v roku 1994 známku s jeho podobizňou.