Fontana Liri/Bratislava 28. septembra (TASR) – Dokázal povedať pohľadom viac, než mohli hovoriť dialógy. Vo filmoch aj v skutočnosti pôsobil dojmom svetaznalého a sebaironického muža, ktorý sa o svojej osobe rád vyjadroval uštipačne a posmešne. Charakteristiku, akou opisuje Marcella Mastroianniho portál csfd.cz dopĺňa vlastný hercov citát: „Nechápem, prečo tí Američania toľko trpia stotožňovaním sa s postavou. Ja skrátka idem a hrám. Je to skvelá zábava. Nie je v tom žiadne utrpenie.“
Marcello Mastroianni dokázal v 143 filmoch, v ktorých hral, stvárniť dramatické aj romantické postavy, blízky mu však bol humor, irónia a sarkazmus. Pre divákov ostanú nezabudnuteľné jeho roly vo filmoch Rozvod po taliansky, Cassanova 70 a či Manželstvo po taliansky, čo je jedno z trinástich diel, kde vytvoril dvojicu so Sophiou Lorenovou. Osobitné miesto medzi filmami, ktoré nakrútil, však zastáva Sladký život a v ňom legendárna scéna z Fontany di Trevi.
V sobotu 28. septembra uplynie 95 rokov od narodenia legendárneho talianskeho herca Marcella Mastroianniho.
Utiekol pred koncentrákom
Marcello Vincenzo Domenico Mastroianni sa narodil 28. septembra 1924 v talianskom mestečku Fontana Liri do chudobnej rodiny stolára a zamestnankyne banky. Jeho otec, Ottorino Mastroianni sa viac ráz sťahoval za prácou a tak sa rodina ocitla v Turíne a neskôr v Ríme.
Mastroianni sa od detstva túžil stať hercom. Blízko mal k filmu aj jeho brat Ruggero, ktorý sa stal strihačom. Marcello už od svojich 15 rokov hrával drobné roly vo filmoch.
Navštevoval stavebnú priemyslovku a potom začal študovať na ekonomickej a obchodnej fakulte, aby sa mohol stať členom Univerzitného divadelného klubu. Počas 2. svetovej vojny ho poslali do nemeckého zajateckého tábora, no podarilo sa mu utiecť do Benátok. Po vojne pracoval ako účtovník v britskej filmovej distribučnej spoločnosti Eagle-Lion Films.
V roku 1948 sa na divadelných doskách predstavil po boku Giulietty Masiny, manželky Federica Felliniho v komédii Lea Ferrera Angelica. Ešte v ten istý rok získal profesionálne divadelné angažmán a stvárnil náročné úlohy v drámach ako Električka zvaná túžba, Smrť obchodného cestujúceho, Ujo Váňa alebo Tri sestry. Takmer súbežne sa talentovaný herec začal objavovať na filmovom plátne.
Prvý bol sladký život
Prelomovú úlohu mu ponúkol Federico Fellini vo filme Sladký život (1960), kde Mastroianni stvárnil šarmantného no cynického bulvárneho novinára. Do pamätí divákov sa zapísala scéna, v ktorej sa Mastroianni uprostred noci ocitne s filmovou hviezdou v podaní Anity Ekberg v rímskej Fontane di Trevi. Film na jednej strane vyvolal v konzervatívnom Taliansku škandál, no na festivale v Cannes bol ocenený Zlatou palmou. "Marcello - to som vlastne ja," vyhlásil Fellini, pre ktorého znamenal Sladký život komerčne najúspešnejší film.
Už o rok neskôr dosiahla úspech komédia Rozvod po taliansky režiséra Petra Germiho, v ktorej Mastroiannni stvárnil sicílskeho baróna posadnutého túžbou zbaviť sa svojej manželky. Film bol ocenený Oscarom za najlepší scenár, Mastroianni zaň získal Zlatý Glóbus a Cenu Bafta.
V roku 1963 režisér, herec a Mastroianniho priateľ Vittorio de Sica nakrútil poviedkový film Včera, dnes a zajtra kde bola Mastroianniho hereckou partnerkou Sophia Lorenová. V tom istom roku dokončil Fellini svoj ďalší film 8 a pol. V roku 1964 nasledovalo Manželstvo po taliansky (Vittorio di Sica) ako inak s dvojicou Mastroianni-Lorenová.
Veľká žranica – symbol doby
Mario Monicelli využil Mastroianniho komediálny talent vo filme Cassanova 70, kde herec stvárnil dôstojníka NATO, ktorý dokáže prežívať milostné zážitky len v stave ohrozenia. Scény, kde sa ho snaží zlikvidovať žiarlivý hluchý a krátkozraký manžel opernej divy patria k vrcholom čierneho humoru.
Mastroianni ako dôstojník NATO, ktorý prežíva erotické zážitky iba vtedy, keď je vystavený nebezpečenstvu.Foto: Screenshot youtube.com
Mastroianni a Lorenová zažiarili vo vojnovej dráme Slnečnica (Vittorio de Sica, 1970). Čiernym až morbídnym humorom bol presiaknutý film Marca Ferreriho Veľká žranica (1973), kde vytvorili štvoricu postáv spolu s Mastroiannim aj Michel Piccoli, Philippe Noiret a Ugo Tognazzi. Ich dobrovoľné sebazničenie symbolizuje vyprázdnenosť konzumnej doby, života, ktorého cieľom je všetko „zožrať“.
Po bláznivej komédii Gangsterova milenka (Giorgio Capitani, 1975) si dvojica Mastroianni-Lorenová zahrala vo filme Zvláštny deň (Ettore Scola, 1977) z éry fašizmu. Snímka tvorcom priniesla dve nominácie na Oscara, Zlatý Glóbus a Césara.
V roku 1978 Mastroianni hral zločincami prenasledovaného učiteľa hudby v absurdnej komédii Zločin a la Neapol (Sergio Corbucci, 1978). Scola tiež obsadil Mastroianniho do svojho výpravného filmu Terasa (1980).
K vrcholom neskorších filmových diel patrí Felliniho snímka Ginger a Fred z roku 1986, kde bola Mastroianniho hereckou a tanečnou partnerkou opäť Giulieta Massina. V roku 1990 účinkoval Mastroianni v trpkej komédii Všetkým sa darí dobre (Giuseppe Tornatorre, 1990) o otcovi, ktorý spoznáva život svojich dospelých detí.
Zločin a la Neapol: Mastroianni ako učiteľ hudby prenasledovaný zločincami aj vlastým otcom.Foto: Screenshot youtube.com
Toto že je povolanie?
Americký režisér Robert Altman angažoval Mastroianniho aj Lorenovú v recesistickom snímku Pret-A-Porter (1994).
Naposledy sa Marcello Mastroianni objavil vo filme Cesta na počiatok sveta (Maneol de Oliveira, 1997). Od roku 1949 bol umelec ženatý s herečkou Florou Carabellovou, s ktorou má dcéru Barbaru, no posledných 20 rokov žili oddelene. Ako sám priznal: „Vždy som považoval manželstvo predovšetkým za inštitúciu, oženil som sa s optimizmom a bez veľkého rozmýšľania.“
Ostali však dobrými priateľmi a nikdy sa nerozviedli. V rokoch 1971-1975 bola jeho družkou francúzska herečka Catherine Deneuveová. Ich spoločná dcéra Chiara Mastroianniová sa tiež venuje hereckej kariére.
Velikán zlatej éry talianskej kinematografie podľahol rakovine pankreasu 19. decembra 1996 v Paríži ako sedemdesiatdvaročný. V talianskom Ríme na pamiatku hereckej legendy stlmili svetlá a zastavili fontánu Di Trevi, čím si uctili jeho slávnu scénu z filmu Sladký život.
O tom, že svoju profesiu bral s odstupom a sebairóniou, svedčí aj jeho výrok: „Ráno pre vás príde limuzína, vezme vás do štúdia, dostanete krásnu ženu do náručia... toto je povolanie? No tak poďme na to.“
