Wylam/Bratislava 9. júna (TASR) - Najvýznamnejším priekopníkom v histórii železničnej dopravy bol konštruktér parných lokomotív, zakladateľ továrne na ich výrobu a staviteľ železničných tratí George Stephenson. Od narodenia anglického strojného inžiniera samouka a vynálezcu uplynie v stredu 9. júna 240 rokov.

George Stephenson sa narodil 9. júna 1781 v baníckej dedinke Wylam v rodine kuriča pri banskom parnom stroji. Pre nedostatok finančných prostriedkov sa ani budúci vynálezca, podobne ako jeho súrodenci, nemohol dlhodobejšie vzdelávať a rýchlo sa musel zapojiť do praktického života. Za nízku mzdu odháňal kravy od drevených koľajníc konskej dráhy, ale neskôr sa zamestnal ako strojník banského čerpadla, čo v ňom prebudilo záujem o fungovanie parných strojov a rôznych mechanizmov.

Patričné vzdelanie v tejto oblasti si dopĺňal samoštúdiom, ktorému sa mohol venovať len po večeroch, po 12 hodinovej šichte pri čerpadle. Rýchlo si však vyslúžil povesť človeka, ktorý vie opraviť pokazené stroje.

V roku 1802 sa oženil a o rok neskôr sa narodil jeho jediný syn Robert. Tri roky po narodení syna mu zomrela manželka na tuberkulózu. Okrem syna sa musel starať aj o svojho otca, ktorý prišiel o zrak. Aby uživil rodinu privyrábal si aj opravou topánok či starého šatstva.

Zlom v jeho konštruktérskom živote nastal v roku 1812, keď začal pracovať ako strojný majster v uhoľných baniach v Kilingworthe, kde v roku 1814 zostrojil svoju prvú parnú lokomotívu, ktorú nazval Mylord, ale neskôr premenoval na Blücher. Lokomotíva, ktorá slúžila na prepravu uhlia, vážila štyri tony a utiahla osem vagónov s nákladom 30 ton. Dokázala vyvinúť rýchlosť päť až šesť kilometrov za hodinu. Vo februári 1815 si nechal lokomotívu patentovať.

Svoju pozornosť Stephenson zameral aj na koľaje, po ktorých jazdili lokomotívy. Podľa jeho návrhov sa liatinové koľajnice, ktoré často praskali, nahradili kovanými koľajnicami. Jeho zásluhou sa začali koľajnice klásť na pražce. Železničnému staviteľstvu sa neskôr venoval aj so synom, ktorý ako univerzitný študent odovzdával otcovi znalosti, ktoré nadobudol počas štúdia strojného inžinierstva.

Aj z Roberta Stephenson sa stal úspešný konštruktér lokomotív a železničných tratí. Otec a syn založili 23. júna 1823 spoločnosť Robert Stephenson Co., ktorá sa venovala výrobe parných rušňov.

V rokoch 1819 – 1822 George Stephenson viedol stavbu železnice zo Stocktonu do Darlingtonu, kde použil rozchod koľajníc 1435 mm, ktorý neskôr prebral takmer celý svet. Od roku 1823 – 1825 pracoval aj na projekte prvej železničnej trate na prepravu ľudí, ktorá viedla zo Stockton on Tees do Darlingtonu. Na trati premával aj jeho parný rušeň Locomotion, ktorý počas jeho prvých ciest riadil vynálezca osobne a ťahal za sebou 35 vagónov s nosnosťou 90 ton.

George Stephenson sa podieľal tiež na výstavbe železničnej trate z Liverpoolu do Manchestru, ktorá sa po svojom dobudovaní stala vzorom pre výstavbu železníc na celom svete.

Najznámejší Stephensonov rušeň sa volal Rocket a v roku 1829 dosiahol na vtedajšie časy rekordnú rýchlosť 46 km/hod.

V nasledujúcich rokoch veľkosť a výkon parných lokomotív rástli, ale základný princíp zostal rovnaký ako ten, ktorý zaviedol George Stephenson: horizontálne valce umiestnené pred kotlom, v ktorého zadnej časti boli zásobníky na vodu a palivo.

George Stephenson, priekopník železničnej dopravy, zomrel 12. augusta 1848 v Chesterfielde.