Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najväčšie mesto Slovenska sa podľa ochranárky vyznačuje unikátnou polohou medzi Dunajom a Malými Karpatmi, výsledkom čoho je relatívne veľký počet aspoň čiastočne zachovaných biotopov.
Autor TASR
Bratislava 24. apríla (TASR) - Napriek rastúcej urbanizácii sa v Bratislave stále zachovali mimoriadne cenné prírodné miesta, ktoré poskytujú útočisko vzácnym druhom vtákov. Pre TASR to povedala Viera Stloukalová z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ). Hlavné mesto je podľa nej poslednou lokalitou na celom Slovensku, kde sa vyskytujú dropy fúzaté. Neďaleko Bratislavy pravidelne hniezdia aj sokoly červenonohé.
Najväčšie mesto Slovenska sa podľa ochranárky vyznačuje unikátnou polohou medzi Dunajom a Malými Karpatmi, výsledkom čoho je relatívne veľký počet aspoň čiastočne zachovaných biotopov. "V nich sú schopné žiť a rozmnožovať sa rôzne druhy rastlín a živočíchov. Na lokalitách, ktoré patria územne priamo do Bratislavy, sa vyskytujú aj hniezdia vzácnejšie druhy vtákov ako sú včelárik zlatý či rybárik riečny. Žiaľ, tlak na tieto posledné 'ostrovy' prírody sa neustále stupňuje," povedala Stloukalová.
BROZ aj preto realizuje projekt na obnovu hniezdnych a potravných biotopov brehule hnedej, rybárika riečneho a včelárika zlatého. V prípade týchto druhov vtákov ide podľa ochranárky o ohrozené druhy a platí to aj z pohľadu celej EÚ. Spoločným pre tieto vtáky je spôsob hniezdenia v norách, ktoré si hĺbia v kolmých stenách. V minulosti poskytoval dunajsko-moravský región podľa ochranárky rôzne prirodzené hniezdne možnosti pre vtáctvo.
"V súčasnej dobe na tomto území brehuľa hnedá, rybárik riečny a včelárik zlatý nenachádzajú dostatok vhodných hniezdnych a potravných možností (biotopov). Prirodzené kolmé riečne brehy a kolmé steny vhodné na hniezdenie, ako aj malé riečne ramená i mokrade, ako potenciálne potravné biotopy, degradovali v dôsledku regulácie tokov a spevňovania brehov kameňmi alebo betónom," vysvetlila Stloukalová.
Aj upúšťanie od tradičných foriem hospodárenia v krajine, pasenia dobytka či kosenia, spôsobilo, že zmizli vhodné miesta pre život hmyzu, ktorý je potravou brehule hnedej a včelárika zlatého. Cieľmi projektu, ktorý sa realizuje s podporou EÚ, je preto obnova kolmých hniezdnych biotopov a vodných i mokraďných biotopov. Taktiež obnova trávnatých biotopov zavedením pastvy, lúk kosením či lesných biotopov výsadbou pôvodných druhov stromov a ochranou starých i vzácnych stromov pred ťažbou.
"Projekt sa realizuje v piatich chránených vtáčích územiach - Dunajské luhy, Záhorské Pomoravie, Dolné Pohronie, Dolné Považie, Parížske močiare. Realizácia projektu začala v septembri 2014. Doteraz sa podarilo obnoviť 683 metrov hniezdnych stien," uviedla Stloukalová. Vysadené boli aj všetky sadenice pôvodných druhov stromov, obnovené mokrade na štyroch lokalitách, zabezpečená pastva na troch lokalitách s celkovou rozlohou 34 ha a obnovené i kosené lúky na štyroch miestach s celkovou rozlohou 74,61 ha. Ochranári pokračujú v prácach na sprietočnení riečnych ramien a obnove ďalších hniezdnych stien a mokradí.
Najväčšie mesto Slovenska sa podľa ochranárky vyznačuje unikátnou polohou medzi Dunajom a Malými Karpatmi, výsledkom čoho je relatívne veľký počet aspoň čiastočne zachovaných biotopov. "V nich sú schopné žiť a rozmnožovať sa rôzne druhy rastlín a živočíchov. Na lokalitách, ktoré patria územne priamo do Bratislavy, sa vyskytujú aj hniezdia vzácnejšie druhy vtákov ako sú včelárik zlatý či rybárik riečny. Žiaľ, tlak na tieto posledné 'ostrovy' prírody sa neustále stupňuje," povedala Stloukalová.
BROZ aj preto realizuje projekt na obnovu hniezdnych a potravných biotopov brehule hnedej, rybárika riečneho a včelárika zlatého. V prípade týchto druhov vtákov ide podľa ochranárky o ohrozené druhy a platí to aj z pohľadu celej EÚ. Spoločným pre tieto vtáky je spôsob hniezdenia v norách, ktoré si hĺbia v kolmých stenách. V minulosti poskytoval dunajsko-moravský región podľa ochranárky rôzne prirodzené hniezdne možnosti pre vtáctvo.
"V súčasnej dobe na tomto území brehuľa hnedá, rybárik riečny a včelárik zlatý nenachádzajú dostatok vhodných hniezdnych a potravných možností (biotopov). Prirodzené kolmé riečne brehy a kolmé steny vhodné na hniezdenie, ako aj malé riečne ramená i mokrade, ako potenciálne potravné biotopy, degradovali v dôsledku regulácie tokov a spevňovania brehov kameňmi alebo betónom," vysvetlila Stloukalová.
Aj upúšťanie od tradičných foriem hospodárenia v krajine, pasenia dobytka či kosenia, spôsobilo, že zmizli vhodné miesta pre život hmyzu, ktorý je potravou brehule hnedej a včelárika zlatého. Cieľmi projektu, ktorý sa realizuje s podporou EÚ, je preto obnova kolmých hniezdnych biotopov a vodných i mokraďných biotopov. Taktiež obnova trávnatých biotopov zavedením pastvy, lúk kosením či lesných biotopov výsadbou pôvodných druhov stromov a ochranou starých i vzácnych stromov pred ťažbou.
"Projekt sa realizuje v piatich chránených vtáčích územiach - Dunajské luhy, Záhorské Pomoravie, Dolné Pohronie, Dolné Považie, Parížske močiare. Realizácia projektu začala v septembri 2014. Doteraz sa podarilo obnoviť 683 metrov hniezdnych stien," uviedla Stloukalová. Vysadené boli aj všetky sadenice pôvodných druhov stromov, obnovené mokrade na štyroch lokalitách, zabezpečená pastva na troch lokalitách s celkovou rozlohou 34 ha a obnovené i kosené lúky na štyroch miestach s celkovou rozlohou 74,61 ha. Ochranári pokračujú v prácach na sprietočnení riečnych ramien a obnove ďalších hniezdnych stien a mokradí.
