Britskí vedci majú novú teóriu o pôvode Stonehengeu.
Autor TASR
Londýn 10. marca (TASR) - Britskí bádatelia prišli s novou teóriou o pôvode megalitického monumentu Stonehenge v juhozápadnom Anglicku: v prvých fázach vývoja, okolo roku 3000 pred n.l., to mohlo byť rozsiahle pohrebisko pre rodiny s vyšším spoločenským postavením. Vo svojom víkendovom materiáli o tom píše agentúra AP.
Analýza spopolnených kostrových pozostatkov 63 ľudských jedincov, odkrytých na tejto archeologickej lokalite, ukazuje, že príslušníci konkrétnych rodín boli pochovaní v kruhovom obvode - išlo teda v podstate o väčšiu, ranejšiu verziu Stonehengeu, vybudovanú o 500 rokov skôr než monument, ako ho poznáme dnes.
Profesor Mike Parker Pearson z University College London hovorí, že pochovaní tu boli ako muži, tak aj ženy a deti, a mnohé z ich hrobiek boli pôvodne označené kameňmi s podobnou geologickou štruktúrou, z akých neskôr vybudovali celý megalitický komplex.
Výskum zvyškov obydlí v okolí Stonehengeu navyše ukazuje, že v priebehu desiatich rokov sa na toto miesto z územia celej Británie poschádzalo na stavbu monumentu až do 4000 ľudí, všíma si AP.
Analýza spopolnených kostrových pozostatkov 63 ľudských jedincov, odkrytých na tejto archeologickej lokalite, ukazuje, že príslušníci konkrétnych rodín boli pochovaní v kruhovom obvode - išlo teda v podstate o väčšiu, ranejšiu verziu Stonehengeu, vybudovanú o 500 rokov skôr než monument, ako ho poznáme dnes.
Profesor Mike Parker Pearson z University College London hovorí, že pochovaní tu boli ako muži, tak aj ženy a deti, a mnohé z ich hrobiek boli pôvodne označené kameňmi s podobnou geologickou štruktúrou, z akých neskôr vybudovali celý megalitický komplex.
Výskum zvyškov obydlí v okolí Stonehengeu navyše ukazuje, že v priebehu desiatich rokov sa na toto miesto z územia celej Británie poschádzalo na stavbu monumentu až do 4000 ľudí, všíma si AP.