Zvolen 21. apríla (TASR) - Pomerne presný náčrt dňa počas migrácie ohrozeného vtáka strakoša kolesára prinesie slovenským vedcom jeho ročné monitorovanie pomocou tzv. geolokátorov. Miniatúrne čipy s anténkami, ktoré boli vlani nasadené desiatim vtákom tohto druhu hniezdiacim na Podpoľaní, budú odborníci vyhodnocovať hneď potom, ako začiatkom mája priletia späť, na svoje, už stabilné hniezdiská.

"Očakávame, že spresníme smery, ktorými kolesár odlieta a opäť zase prilieta a tiež samotný život vtáka na tejto ceste, odpočinkové miesta i biotopy, kde trávi zimu," hovorí Anton Krištín z Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene. Výsledky by mali tiež priniesť odpovede na niektoré otázky súvisiace s aktuálnymi zmenami životného prostredia a klímy na migračných cestách.

Slovenskí odborníci študujú strakoša kolesára na Podpoľaní už 30 rokov. Za ten čas priniesla táto činnosť viacero zaujímavých poznatkov. "Jedným z najpozoruhodnejších je dlhoročná vernosť jednému hniezdisku, teda letovisku," pripomína Krištín.

Vedci napríklad zistili (a zverejnili to aj v publikácii ešte v roku 2010), že na stredné Slovensko sa zo zimoviska v južnej Afrike vracia až 40 percent samcov, 25 percent samíc a šesť percent mláďat. "Zaznamenali sme dokonca jedinca, ktorý sa na územia medzi Detvou a Hriňovou vracal deväť rokov," pripomenul Krištín. „Horšie je, keď sa zo zimovísk vzdialených do 10.000 kilometrov vráti na pôvodné hniezdisko a hniezdny strom, respektíve sad, je vypílený," dodáva.

Strakoš kolesár je malý (20 cm, 45 g), hmyzožravý a pomerne nenápadný vták s oceľovosivým perím na chrbte a svetloružovým bruškom. Krídelká sú čierne s výrazným bielym pásom. Je svetovo ohrozený a v lokalite Podpoľania, na území s rozlohou asi 20 štvorcových kilometrov hniezdi v súčasnosti pravidelne asi 40 až 60 párov.

Je ešte niekoľko miest na Slovensku, kde pravidelne prilieta, napríklad na dolnom toku Váhu, pri rieke Latorici či na Ipli, hustoty jedincov sú tam však menšie. Krištín odhaduje, že ich dnes na Slovensku hniezdi asi 300-600 párov. Ich počet však za posledných 30 rokov poklesol o 50 percent.

Svoje poznatky z monitoringu slovenskí odborníci pravidelne publikujú v celosvetovo uznávaných špecializovaných periodikách, vychádzajúcich v Európe i v USA. Výskumy našich vedcov majú podľa Krištína vo svete značný ohlas. Sú často podkladom pre programy záchrany ohrozených druhov. "Strakoš kolesár je vlajkový vtáčí druh na ktorom si demonštrujeme, ako funguje príroda a ako človek," pripomenul.

Populácie vtáčích druhov sa vo svete z roka na rok zmenšujú. U nás napríklad v uplynulom desaťročí výrazne klesli počty vtákov poľnohospodárskej krajiny. Je za tým výrazný úbytok pôdy na Slovensku, ktorá sa často mení na zastavané plochy. Z polí a lúk miznú kedysi početné populácie vrabcov, škovránkov či jarabíc. "Ešte koncom uplynulého storočia boli na poliach a vo dvoroch dedinských domov vidieť kŕdle vrabcov. Dnes sa oba druhy, vrabec poľný i domový, stávajú vzácne," konštatoval Krištín.

Ešte horšie je to s jarabicami, ktoré kedysi húfne vylietali z obilia pri prechádzke po poliach a lúkach. Dnes je takýto jav už len minulosťou.

K známym vtákom, ktorých bolo v minulosti vídať viac, no dnes ich je veľmi málo, patria napríklad aj pipíšky či často medializované dropy.

Krištín hovorí, že za úbytkom počtov poľného vtáctva je nielen zaberanie pôdy na stavebnú činnosť, ale aj jej opúšťanie pôvodnými obrábateľmi, najmä v podhorských oblastiach a zarastanie pôdy lesom. Intenzívne a masové používanie pesticídov a umelých hnojív v nížinných oblastiach likviduje potravnú ponuku. "Z otvorenej poľnohospodárskej krajiny sa nám navyše stále viac strácajú staré, osamelé stromy, ktoré boli často zázemím i domovom tejto skupiny vtákov," pripomína.