Najvýznamnejšími rodákmi z obce Streženice v Púchovskom okrese sú svetoznámy mím Milan Sládek a umelecký sklár a maliar Pavol Macho.
Autor TASR
Streženice 5. decembra (TASR) – Obec Streženice v Púchovskom okrese vznikla pri ústí potoka Biela voda do Váhu. Vďaka strategickej polohe bola v ranom stredoveku strážnym stanovišťom, neskôr strážnou osadou pri vstupe do Púchovskej doliny. Podľa polohy dostala pomenovanie najskôr Strežnica, neskôr Streženice.
Podľa starostu obce Juraja Hriša hoci prvá písomná zmienka je z roku 1406, Streženice ako strážna osada existovali už v 9. storočí, rozkladali sa pôvodne na okraji Pribinovho kniežatstva, neskôr vo Veľkomoravskej ríši. Dnes je dedina s 1050 obyvateľmi atraktívnou lokalitou najmä vďaka bezprostrednej blízkosti okresného mesta Púchov. Do roku 1990 bola obec súčasťou Púchova.
„Streženice sú zaujímavé vďaka výbornej dostupnosti, kompletným inžinierskym sieťam, občianskej vybavenosti a lacnejšiemu bývaniu. Máme tu dva obchody, školu, materskú školu a najmä pekné prostredie na bývanie,“ pripomenul starosta.
V katastri Streženíc je aj časť gumárenského giganta, spoločnosti Continental, púchovské bizniscentrum, ale aj čistiareň odpadových vôd pre celú Púchovskú dolinu. Na území obce je aj najstaršia elektráreň na Váhu na Vodnom diele Kočkovce, ktorú postavili v roku 1936 a bola prvým vodným dielom Vážskej kaskády. „Je to také neštandardné, vodné dielo sa síce nazýva Kočkovce, ale je v našom katastri,“ skonštatoval Hrišo.
O kultúrny život v Streženiciach sa stará spevácka skupina Štepnická skala, ktorá na budúci rok vydá svoje prvé CD. Deväťdesiatiny oslávi tamojší dobrovoľný hasičský zbor venujúci sa najmä výchove mládeže. Aktívne sú streženické ženy zastrešené miestnou organizáciou Slovenského zväzu žien. Výborná spolupráca je podľa starostu i s miestnym pozemkovým spoločenstvom.
Viac ako 70-ročnú históriu má aktívny futbalový klub. Muži Streženíc reprezentujú obec v oblastnej súťaži, pred niekoľkými rokmi si na dve sezóny vyskúšali aj krajskú súťaž. Starosta Juraj Hrišo je stále aktívnym futbalistom, je tiež členom reprezentačného futbalového výberu starostov Slovenskej republiky, ktorých v budúcom roku čakajú majstrovstvá Európy v Trnave.
Obec síce nemá vlastné stavebné pozemky, masívnu bytovú výstavbu však zabezpečujú súkromní developeri. Aj vďaka individuálnej bytovej výstavbe sa rozrastá o mladých obyvateľov, ich priemerný vek je 37,5 roka, čo je v porovnaní s ostatnými obcami rarita. Počas posledných desiatich rokov sa do Streženíc prisťahovalo asi 250 nových, väčšinou mladých obyvateľov. Každý rok vydajú 20 – 30 stavebných povolení, momentálne je v Streženiciach rozostavaných asi 40 rodinných domov. Vďaka Continentalu, ale aj domácim podnikateľom je v obci prakticky nulová nezamestnanosť.
Historickým skvostom obce je Štepnická skala známa keltskými nálezmi
I keď obec Streženice v Púchovskom okrese nie je rekreačným sídlom, v jej katastri je jeden historický unikát – národná kultúrna pamiatka Štepnická skala.
Podľa starostu obce Juraja Hriša je turisticky vyhľadávanou lokalitou ponúkajúcou pekný výhľad na mesto Púchov, obce Dolné Kočkovce, Nimnica, Ladce, Beluša i na pútnické miesto na vrchu Butkov. Vyhľadávané sú aj dva minerálne pramene v katastri obce.
Štepnická skala je významná svojou históriou. Za národnú kultúrnu pamiatku vyhlásili Hrádok na Štepnickej skale už v roku 1968. Našli sa tam dôkazy o osídlení už od doby kamennej až po laténske obdobie. Na Štepnickej skale a v jej okolí sa našli mnohé keltské nástroje - ihly, hroty šípov, keramika, kostry.
V roku 2017 vybudovali miestni obyvatelia svojpomocne krížovú cestu. Vyústenie má na vrchole Štepnickej skaly, kde sa týčia tri kresťanské kríže. Streženičania upravili aj ich okolie.
Turisticky atraktívnou lokalitou je podľa starostu aj miestna časť Streženíc Keblie, z ktorej sa turisti môžu dostať od minerálneho prameňa popri poľovníckej chate až na rozhľadňu nad obcou Dohňany.
Čestnými občanmi obce sú rodáci Milan Sládek a Pavol Macho
Najvýznamnejšími rodákmi z obce Streženice v Púchovskom okrese sú svetoznámy mím Milan Sládek a umelecký sklár a maliar Pavol Macho. Ako informoval starosta Juraj Hrišo, na svojich rodákov v Streženiciach nezabúdajú, v minulom roku obom udelili čestné občianstvo obce Streženice. Obe osobnosti umeleckého života si ich prevzali osobne počas slávnostného zhromaždenia.
„Svetoznámy mím Milan Sládek pri tejto príležitosti po dlhých rokoch navštívil našu obec, rovnako osobne si prišiel čestné občianstvo prevziať významný výtvarník, laureát Krištáľového krídla Pavol Macho,“ priblížil starosta.
Pavol Macho vyštudoval sa Sklárskom odbornom učilišti v Novom Bore a na Strednej umelecko-Priemyslovej škole sklárskej v Kamenickom Šenove. Vo vzdelávaní v oblasti umeleckého sklárstva pokračoval v Saint Etienne a v Paríži. Až do roku 1998 pôsobil ako pedagóg na Strednej škole úžitkových umení v Lednických Rovniach.
Počas rokov svojej umeleckej tvorby vystavoval na samostatných a spoločných výstavách v približne 20 krajinách. Okrem Slovenska a susedného Česka, Rakúska, Maďarska aj v Nemecku, Taliansku, Francúzsku, Holandsku, Švédsku, Nórsku, Fínsku, Turecku, ale aj Rusku, Japonsku či USA. V roku 1998 natočili o jeho tvorbe film Sklené obrazy a v Bratislave vydali dve autorove básnické zbierky Strelné modlitby (1995) a Mesiac na červeno (2006). V roku 2016 sa stal laureátom ocenenia Krištáľové krídlo v kategórii výtvarné umenie.
Až do roku 1998 pôsobil ako pedagóg na Škole úžitkového výtvarníctva v Lednických Rovniach. Od roku 2011 pôsobí ako odborný asistent na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, po 2018 ako docent.
Milan Sládek vyštudoval rezbárstvo na Umelecko-priemyslovej škole v Bratislave a Divadelnú fakultu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V štúdiu pokračoval v Prahe u Emila Františka Buriana. V Prahe získal svoj prvý profesionálny angažmán a založil svoj prvý pantomimický súbor. V roku 1968 prevzal vedenie divadelnej organizácie (pantomíma, kabaret, činohra) v Slovenskom národnom divadle. Po okupácii Československa emigroval v tom istom roku cez Švédsko do Nemecka, ktoré sa stalo na dlhé roky jeho domovom.
V roku 1974 otvoril v Kolíne nad Rýnom Divadlo Kefka, ktoré bolo v tom čase jediným divadlom pantomímy v západnej Európe. Počas 15-ročnej spolupráce s Goetheho inštitútom navštívil so svojim súborom viac ako 50 krajín sveta. V roku 1989 sa vrátil na Slovensko, kde sa v roku 1994 stal riaditeľom novozaloženého inštitútu pre pohybové divadlo. Po návrate do Nemecka sa podieľal na realizácii rozličných medzinárodných projektov.
Podľa starostu obce Juraja Hriša hoci prvá písomná zmienka je z roku 1406, Streženice ako strážna osada existovali už v 9. storočí, rozkladali sa pôvodne na okraji Pribinovho kniežatstva, neskôr vo Veľkomoravskej ríši. Dnes je dedina s 1050 obyvateľmi atraktívnou lokalitou najmä vďaka bezprostrednej blízkosti okresného mesta Púchov. Do roku 1990 bola obec súčasťou Púchova.
„Streženice sú zaujímavé vďaka výbornej dostupnosti, kompletným inžinierskym sieťam, občianskej vybavenosti a lacnejšiemu bývaniu. Máme tu dva obchody, školu, materskú školu a najmä pekné prostredie na bývanie,“ pripomenul starosta.
V katastri Streženíc je aj časť gumárenského giganta, spoločnosti Continental, púchovské bizniscentrum, ale aj čistiareň odpadových vôd pre celú Púchovskú dolinu. Na území obce je aj najstaršia elektráreň na Váhu na Vodnom diele Kočkovce, ktorú postavili v roku 1936 a bola prvým vodným dielom Vážskej kaskády. „Je to také neštandardné, vodné dielo sa síce nazýva Kočkovce, ale je v našom katastri,“ skonštatoval Hrišo.
O kultúrny život v Streženiciach sa stará spevácka skupina Štepnická skala, ktorá na budúci rok vydá svoje prvé CD. Deväťdesiatiny oslávi tamojší dobrovoľný hasičský zbor venujúci sa najmä výchove mládeže. Aktívne sú streženické ženy zastrešené miestnou organizáciou Slovenského zväzu žien. Výborná spolupráca je podľa starostu i s miestnym pozemkovým spoločenstvom.
Viac ako 70-ročnú históriu má aktívny futbalový klub. Muži Streženíc reprezentujú obec v oblastnej súťaži, pred niekoľkými rokmi si na dve sezóny vyskúšali aj krajskú súťaž. Starosta Juraj Hrišo je stále aktívnym futbalistom, je tiež členom reprezentačného futbalového výberu starostov Slovenskej republiky, ktorých v budúcom roku čakajú majstrovstvá Európy v Trnave.
Obec síce nemá vlastné stavebné pozemky, masívnu bytovú výstavbu však zabezpečujú súkromní developeri. Aj vďaka individuálnej bytovej výstavbe sa rozrastá o mladých obyvateľov, ich priemerný vek je 37,5 roka, čo je v porovnaní s ostatnými obcami rarita. Počas posledných desiatich rokov sa do Streženíc prisťahovalo asi 250 nových, väčšinou mladých obyvateľov. Každý rok vydajú 20 – 30 stavebných povolení, momentálne je v Streženiciach rozostavaných asi 40 rodinných domov. Vďaka Continentalu, ale aj domácim podnikateľom je v obci prakticky nulová nezamestnanosť.
Historickým skvostom obce je Štepnická skala známa keltskými nálezmi
I keď obec Streženice v Púchovskom okrese nie je rekreačným sídlom, v jej katastri je jeden historický unikát – národná kultúrna pamiatka Štepnická skala. Podľa starostu obce Juraja Hriša je turisticky vyhľadávanou lokalitou ponúkajúcou pekný výhľad na mesto Púchov, obce Dolné Kočkovce, Nimnica, Ladce, Beluša i na pútnické miesto na vrchu Butkov. Vyhľadávané sú aj dva minerálne pramene v katastri obce.
Štepnická skala je významná svojou históriou. Za národnú kultúrnu pamiatku vyhlásili Hrádok na Štepnickej skale už v roku 1968. Našli sa tam dôkazy o osídlení už od doby kamennej až po laténske obdobie. Na Štepnickej skale a v jej okolí sa našli mnohé keltské nástroje - ihly, hroty šípov, keramika, kostry.
V roku 2017 vybudovali miestni obyvatelia svojpomocne krížovú cestu. Vyústenie má na vrchole Štepnickej skaly, kde sa týčia tri kresťanské kríže. Streženičania upravili aj ich okolie.
Turisticky atraktívnou lokalitou je podľa starostu aj miestna časť Streženíc Keblie, z ktorej sa turisti môžu dostať od minerálneho prameňa popri poľovníckej chate až na rozhľadňu nad obcou Dohňany.
Čestnými občanmi obce sú rodáci Milan Sládek a Pavol Macho
Najvýznamnejšími rodákmi z obce Streženice v Púchovskom okrese sú svetoznámy mím Milan Sládek a umelecký sklár a maliar Pavol Macho. Ako informoval starosta Juraj Hrišo, na svojich rodákov v Streženiciach nezabúdajú, v minulom roku obom udelili čestné občianstvo obce Streženice. Obe osobnosti umeleckého života si ich prevzali osobne počas slávnostného zhromaždenia.„Svetoznámy mím Milan Sládek pri tejto príležitosti po dlhých rokoch navštívil našu obec, rovnako osobne si prišiel čestné občianstvo prevziať významný výtvarník, laureát Krištáľového krídla Pavol Macho,“ priblížil starosta.
Pavol Macho vyštudoval sa Sklárskom odbornom učilišti v Novom Bore a na Strednej umelecko-Priemyslovej škole sklárskej v Kamenickom Šenove. Vo vzdelávaní v oblasti umeleckého sklárstva pokračoval v Saint Etienne a v Paríži. Až do roku 1998 pôsobil ako pedagóg na Strednej škole úžitkových umení v Lednických Rovniach.
Počas rokov svojej umeleckej tvorby vystavoval na samostatných a spoločných výstavách v približne 20 krajinách. Okrem Slovenska a susedného Česka, Rakúska, Maďarska aj v Nemecku, Taliansku, Francúzsku, Holandsku, Švédsku, Nórsku, Fínsku, Turecku, ale aj Rusku, Japonsku či USA. V roku 1998 natočili o jeho tvorbe film Sklené obrazy a v Bratislave vydali dve autorove básnické zbierky Strelné modlitby (1995) a Mesiac na červeno (2006). V roku 2016 sa stal laureátom ocenenia Krištáľové krídlo v kategórii výtvarné umenie.
Až do roku 1998 pôsobil ako pedagóg na Škole úžitkového výtvarníctva v Lednických Rovniach. Od roku 2011 pôsobí ako odborný asistent na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, po 2018 ako docent.
Milan Sládek vyštudoval rezbárstvo na Umelecko-priemyslovej škole v Bratislave a Divadelnú fakultu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V štúdiu pokračoval v Prahe u Emila Františka Buriana. V Prahe získal svoj prvý profesionálny angažmán a založil svoj prvý pantomimický súbor. V roku 1968 prevzal vedenie divadelnej organizácie (pantomíma, kabaret, činohra) v Slovenskom národnom divadle. Po okupácii Československa emigroval v tom istom roku cez Švédsko do Nemecka, ktoré sa stalo na dlhé roky jeho domovom.
V roku 1974 otvoril v Kolíne nad Rýnom Divadlo Kefka, ktoré bolo v tom čase jediným divadlom pantomímy v západnej Európe. Počas 15-ročnej spolupráce s Goetheho inštitútom navštívil so svojim súborom viac ako 50 krajín sveta. V roku 1989 sa vrátil na Slovensko, kde sa v roku 1994 stal riaditeľom novozaloženého inštitútu pre pohybové divadlo. Po návrate do Nemecka sa podieľal na realizácii rozličných medzinárodných projektov.