Veselí nad Lužnicí/Bratislava 18. októbra (TASR) – Bývalý československý politik a predseda vlády Československej socialistickej republiky (ČSSR) Lubomír Štrougal je už 25 rokov na politickom dôchodku. Vo vysokej politike minulého režimu prežil štyridsať rokov, s jeho menom sa však nespája žiadna väčšia aféra. Popri Gustávovi Husákovi bol hlavným predstaviteľom normalizácie v 70. a 80. rokoch 20. storočia. V nedeľu 19. októbra sa dožije 90 rokov.

Štrougal pred časom priznal, aký je nešťastný z toho, že sa mu nepodarilo podať presvedčivý výklad kladov a chýb tzv. komunistického režimu. "Snažil som sa všetko napísať, ale nezabralo to. Medzi ľuďmi ďalej prevažuje názor, že hlásam somariny, že mám ruky od krvi, že sme robili neprijateľné chyby...". Jeho kniha Paměti a úvahy (2009) však patrila niekoľko týždňov medzi české bestsellery. Západ vnímal Lubomíra Štrougala ako mimoriadne inteligentného a pragmaticky vecného človeka. Jeho vzdelanosť sa všeobecne pokladala za významnú. Spolupracovníci z pražského Hradu ho považovali za bystrého, ale namysleného. Mal pomerne blízky vzťah s Bohuslavom Chňoupkom (politik a diplomat). Prezident ČSSR Gustáv Husák si ho vážil a dôveroval mu (Štrougal naopak vo svojich pamätiach píše, že sa nemohol na neho spoľahnúť pri dôležitých rokovaniach, že ním dokonca pohŕdal, pretože ho často ovplyvňovali emócie. Uznal však, že ním bol fascinovaný.). O Štrougalovi sa počas normalizácie hovorilo ako o tajnom ctiteľovi Heleny Vondráčkovej.

Podľa žien k nemu patrila akási plejbojskosť, mal vkus a šmrnc. Mal vždy perfektne zastrihnuté a vymodelované vlasy. Nosil veľmi drahé a mimoriadne vkusné oblečenie. JUDr. Lubomír Štrougal sa narodil 19. októbra 1924 v Mezimostí nad Nežárkou, dnes časť Veselí nad Lužnicí. Pochádzal z ľavicovo orientovanej rodiny. Jeho otec pracoval v cementárni a zakladal Komunistickú stranu Československa (KSČ) vo Veselí nad Lužnicí. Počas druhej svetovej vojny bol niekoľkokrát väznený a deportovaný do nemeckej väznice Plotzensee v Berlíne. Tam zahynul (väzenie vo februári 1945 zbombardovali spojenecké vojská). V rokoch 1935 – 1943 študoval mladý Štrougal na reálnom gymnáziu v Třeboni. Po maturite ho čakalo totálne nasadenie. Pracoval ako pomocný robotník na stavbe veľkých továrenských hál na spracovanie ľanu v Mezimostí. V decembri 1943 bol z neho brúsič kovov v továrni bývalého ČKD (vtedy Junkers Werke) v Prahe. Potom až do konca vojny pracoval pre tú istú firmu v mzdovej učtárni v Modřanoch. Štrougal v detstve túžil stať sa lekárom. Keďže Filozofická a Právnická fakulta Karlovej univerzity v Prahe začala prijímať po vojne študentov skôr ako lekárska fakulta, zapísal sa na právo. V júni 1945 vstúpil do KSČ. Toto rozhodnutie spájal s nádejou na lepší život. V závere právnických štúdií už prednášal základy marxizmu v krátkodobých kurzoch v Krajskej politickej škole v Českých Budějoviciach. Po promóciách tam nastúpil do straníckeho aparátu (druhá polovica 1949).

Štrougal najskôr prednášal na Krajskej politickej škole, avšak v septembri 1949 musel na dva roky narukovať. Po dvoch týždňoch ho z vojenskej prezenčnej služby lekári poslali domov (bol po očnej operácii zeleného zákalu). Vrátil sa späť prednášať na politickú školu. V roku 1957 sa stal vedúcim tajomníkom Krajského výboru KSČ pre Juhočeský kraj, v roku 1958 bol zvolený do Ústredného výboru KSČ (ÚV KSČ, do roku 1989). Od marca 1959 do júna 1961 bol ministrom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva v československej vláde, od júna 1961 do apríla 1965 bol ministrom vnútra. Bolo to kľúčové ministerstvo komunistického režimu a Štrougal tu získal dôležité kontakty na bezpečnostné zložky, ktoré mu neskôr pomohli v jeho kariére (vo funkcii ministra vnútra mimo iného zatýkal aj svojho predchodcu Rudolfa Baráka a nechal odpočúvať Gustáva Husáka po jeho prepustení z väzenia v roku 1960). V rokoch 1965 – 1968 bol tajomníkom ÚV KSČ a zodpovedal za ekonomickú politiku. Od apríla do decembra 1968 bol podpredsedom vlády (po invázii vojsk Varšavskej zmluvy viedol vládu namiesto premiéra Oldřicha Černíka, ktorý bol nedobrovoľne na rokovaniach so sovietskym vedením v Moskve). V rokoch 1968 – 1969 bol predsedom Hospodárskej rady. Zároveň bol poslancom Národného zhromaždenia (1960-1969), v rokoch 1969-1989 Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia).

V auguste 1968 zaujal Štrougal odmietavé stanovisko k sovietskej okupácii. Odmietol pozíciu vo vláde zradcov, ktorú sa snažil zostaviť Alois Indra. V novembri 1968 ho zvolili za predsedu českého byra KSČ. Po príchode Gustáva Husáka do čela KSČ Štrougal zmenil svoj postoj a prijal post v novom prosovietskom vedení. Postupne prešiel na stranu normalizátorov a stal sa jednou z hlavných postáv tejto politiky. V januári 1970 bol vymenovaný za predsedu federálnej vlády Československej socialistickej republiky (ČSSR). V rokoch 1974 – 1975 po dobu choroby prezidenta Ludvíka Svobodu podľa čs. ústavy vykonával z poverenia federálnej vlády povinnosti prezidentského úradu. Po nástupe Michaila Gorbačova k moci v Sovietskom zväze (Zväz sovietskych socialistických republík ZSSR, dnes Ruská federácia) stál Ľubomír Štrougal na strane reforiem. Jeho krídlo však prehralo vnútrostranícky boj. Dospel k názoru, že už nemôže urobiť nič pre zmenu narastajúcich nepriaznivých tendencií v spoločnosti.

Z vlastného rozhodnutia (aj pre nezhody s Milošom Jakešom, generálnym tajomníkom KSČ) podal v septembri 1988 demisiu a odstúpil z funkcie predsedu vlády ČSSR. Po novembrových udalostiach 1989 neúspešne kandidoval na funkciu generálneho tajomníka KSČ. V decembri toho istého roku rezignoval na mandát poslanca Federálneho zhromaždenia aj na členstvo v ÚV KSČ. Vo februári 1990 ho z KSČ vylúčili. Ľubomír Štrougal bol obvinený z viacerých trestných činov v súvislosti so svojím pôsobením vo funkcii predsedu vlády. Vina mu však nikdy dokázaná nebola. V súčasnosti žije v ústraní, v Prahe na Proseku. Je autorom kníh: Paměti a úvahy (2009), Ještě pár odpovědí (2011). Je druhýkrát ženatý a má dve deti.