Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mladý Nešpor sa osvedčil ako schopný organizátor, za čo ho vedúci predstavitelia SNP poverili vedením ilegálnej politickej práce na Orave.
Autor TASR
Skalica/Bratislava 17. decembra (TASR) – Dnes si pripomíname 70. výročie úmrtia slovenského vysokoškolského študenta a účastníka Slovenského národného povstania (SNP) Mirka Nešpora.
Pre aktívny antifašistický odboj bol v decembri roku 1944 zatknutý príslušníkmi Hlinkovej gardy a následne umučený k smrti v pivničnej cele.
Mirko Nešpor sa narodil 28. septembra 1924 v Skalici do rodiny Antona Nešpora, učiteľa hudby. Ako päťročný sa s rodinou presťahoval do Holíča, kde vychodil základnú ľudovú školu. Usilovný a nadaný žiak pokračoval v štúdiu na gymnáziu v Skalici, kde vynikal v matematike a fyzike. Následne v rokoch 1943-1944 študoval inžinierske staviteľstvo na Vysokej škole technickej v Bratislave. V tejto dobe bol mladý študent vychovávaný v duchu československého vlastenectva, už presvedčeným antifašistom.
Po poslednej júnovej skúške odišiel na prax na stavbu Oravskej priehrady. Mirko Nešpor veľmi túžil byť užitočný pri organizovaní povstania. V júli roku 1944 sa aktívne zapojil do ilegálneho protifašistického hnutia. Spolupracoval s predstaviteľmi Komunistickej strany Slovenska (KSS) na Orave, s občianskou odbojovou skupinou Jozefa Lettricha v Dolnom Kubíne. Pomáhal zakladať Revolučný národný výbor (RNV) v Hruštíne, Zákamennom, Námestove, bol členom RNV v Ústí nad Oravou. Odvážne chodil do vojenských posádok agitovať slovenských vojakov, aby sa pripojili k povstaniu.
Mladý Nešpor sa osvedčil ako schopný organizátor, za čo ho vedúci predstavitelia SNP poverili vedením ilegálnej politickej práce na Orave. Pri plnení úloh niekoľkokrát prešiel cez povstalecký front do Banskej Bystrice. Koncom októbra sa zapálený mladík zúčastnil partizánskeho boja v Nízkych Tatrách, kde ochorel a na odporúčanie velenia jednotky sa vrátil do rodiska, kde žil v ilegalite. Nakoniec dostal adresu do Bratislavy, ktorá sa zdala byť bezpečnejšia, už tam však nedorazil.
Príslušníci Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy zatkli Mirka Nešpora 13. decembra 1944 na železničnej stanici v Skalici a transportovali ho na II. oddelenie Hlavného veliteľstva Hlinkovej gardy v Bratislave. Nasledoval výsluch za výsluchom sprevádzaný neľudským bitím a mučením. Mirko Nešpor však neprezradil ani jedno meno spolubojovníka, ilegálneho pracovníka. V noci zo 16. na 17. decembra 1944 vydýchol odvážny študent po krutom mučení naposledy. V pitevnom náleze sa píše, že jeho telo bolo pokryté krvavými podliatinami a odreninami na tvári, stopami po mučení horiacimi cigaretami a na krku mal ryhu od škrtidla.
Mirko Nešpor je pochovaný na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave. Dostal vysoké vyznamenanie Hrdina SNP in memoriam. V Bratislave nesie jeho meno jeden z najväčších internátov. V Holíči mu bol odhalený pomník, v rodnej Skalici má Pamätnú tabuľu. Významný účastník SNP bol čistým a svedomitým človekom a bojovníkom, ktorý si napriek svojej mladosti hlboko uvedomoval význam protifašistického odboja.
Pre aktívny antifašistický odboj bol v decembri roku 1944 zatknutý príslušníkmi Hlinkovej gardy a následne umučený k smrti v pivničnej cele.
Mirko Nešpor sa narodil 28. septembra 1924 v Skalici do rodiny Antona Nešpora, učiteľa hudby. Ako päťročný sa s rodinou presťahoval do Holíča, kde vychodil základnú ľudovú školu. Usilovný a nadaný žiak pokračoval v štúdiu na gymnáziu v Skalici, kde vynikal v matematike a fyzike. Následne v rokoch 1943-1944 študoval inžinierske staviteľstvo na Vysokej škole technickej v Bratislave. V tejto dobe bol mladý študent vychovávaný v duchu československého vlastenectva, už presvedčeným antifašistom.
Po poslednej júnovej skúške odišiel na prax na stavbu Oravskej priehrady. Mirko Nešpor veľmi túžil byť užitočný pri organizovaní povstania. V júli roku 1944 sa aktívne zapojil do ilegálneho protifašistického hnutia. Spolupracoval s predstaviteľmi Komunistickej strany Slovenska (KSS) na Orave, s občianskou odbojovou skupinou Jozefa Lettricha v Dolnom Kubíne. Pomáhal zakladať Revolučný národný výbor (RNV) v Hruštíne, Zákamennom, Námestove, bol členom RNV v Ústí nad Oravou. Odvážne chodil do vojenských posádok agitovať slovenských vojakov, aby sa pripojili k povstaniu.
Mladý Nešpor sa osvedčil ako schopný organizátor, za čo ho vedúci predstavitelia SNP poverili vedením ilegálnej politickej práce na Orave. Pri plnení úloh niekoľkokrát prešiel cez povstalecký front do Banskej Bystrice. Koncom októbra sa zapálený mladík zúčastnil partizánskeho boja v Nízkych Tatrách, kde ochorel a na odporúčanie velenia jednotky sa vrátil do rodiska, kde žil v ilegalite. Nakoniec dostal adresu do Bratislavy, ktorá sa zdala byť bezpečnejšia, už tam však nedorazil.
Príslušníci Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy zatkli Mirka Nešpora 13. decembra 1944 na železničnej stanici v Skalici a transportovali ho na II. oddelenie Hlavného veliteľstva Hlinkovej gardy v Bratislave. Nasledoval výsluch za výsluchom sprevádzaný neľudským bitím a mučením. Mirko Nešpor však neprezradil ani jedno meno spolubojovníka, ilegálneho pracovníka. V noci zo 16. na 17. decembra 1944 vydýchol odvážny študent po krutom mučení naposledy. V pitevnom náleze sa píše, že jeho telo bolo pokryté krvavými podliatinami a odreninami na tvári, stopami po mučení horiacimi cigaretami a na krku mal ryhu od škrtidla.
Mirko Nešpor je pochovaný na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave. Dostal vysoké vyznamenanie Hrdina SNP in memoriam. V Bratislave nesie jeho meno jeden z najväčších internátov. V Holíči mu bol odhalený pomník, v rodnej Skalici má Pamätnú tabuľu. Významný účastník SNP bol čistým a svedomitým človekom a bojovníkom, ktorý si napriek svojej mladosti hlboko uvedomoval význam protifašistického odboja.
