Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V Antarktíde a Grónsku je dostatok ľadu na to, aby v sa prípade jeho úplného roztopenia zvýšila hladina svetového oceánu o 65 metrov.
Autor TASR
Buffalo 18. septembra (TASR) – Hladina svetového oceánu sa do konca 21. storočia môže zvýšiť takmer o 40 centimetrov, ak bude pokračovať topenie ľadovcov na Antarktíde a v Grónsku v dôsledku pretrvávajúcich emisií skleníkových plynov. Uviedla to agentúra AFP s odvolaním sa na medzinárodnú vedeckú štúdiu pod vedením americkej vesmírnej agentúry NASA, ktorej výsledky vyšli vo štvrtok v časopise The Cryosphere.
Odborníci z viac ako 30 výskumných inštitúcií analyzovali údaje o teplote a slanosti oceánu, aby mohli vytvoriť počítačové modely, ktoré simulujú potenciálny úbytok ľadu na Antarktíde a v Grónsku.
Sledovali dva možné scenáre – v jednom ľudstvo pokračuje v znečisťovaní životného prostredia na súčasnej úrovni, v druhom dôjde do roku 2100 k drastickému zníženiu emisií.
Podľa prvého scenára by viedlo topenie ľadu na Antarktíde k zvýšeniu hladiny svetového oceánu o 30 centimetrov, pričom grónske ľadovce by prispeli ďalšími deviatimi centimetrami. To by malo katastrofický vplyv na životné prostredie po celom svete – zvýšilo by to ničivú silu prílivov a vystavilo by pobrežné oblasti, kde žijú stámilióny ľudí, opakovaným a mohutným záplavám.
Podľa druhého scenára by sa do roku 2100 zvýšila hladina svetového oceánu o tri centimetre nad rámec toho, čo sa predpokladá v dôsledku oteplenia vyvolaného priemyselnou revolúciou.
Medzivládny panel OSN o zmene klímy minulý rok predpovedal, že úbytok ľadu v Grónsku prispeje do roku 2100 k zvýšeniu hladiny oceánov o osem až 27 centimetrov. Podľa odhadov by mala Antarktída prispieť ďalšími tromi až 28 centimetrami.
Štúdia, ktorú začiatkom septembra zverejnil časopis Nature Climate Change, taktiež predpovedá zvýšenie hladiny svetového oceánu do roku 2100 do 40 centimetrov.
„Jednou z najväčších neistôt, pokiaľ ide o to, o koľko stúpne hladina svetového oceánu, je, akým dielom k tomu prispeje ľadová pokrývka," uviedla Sophie Nowicki z univerzity v meste Buffalo.
V Antarktíde a Grónsku je dostatok ľadu na to, aby v sa prípade jeho úplného roztopenia zvýšila hladina svetového oceánu o 65 metrov.
Odborníci z viac ako 30 výskumných inštitúcií analyzovali údaje o teplote a slanosti oceánu, aby mohli vytvoriť počítačové modely, ktoré simulujú potenciálny úbytok ľadu na Antarktíde a v Grónsku.
Sledovali dva možné scenáre – v jednom ľudstvo pokračuje v znečisťovaní životného prostredia na súčasnej úrovni, v druhom dôjde do roku 2100 k drastickému zníženiu emisií.
Podľa prvého scenára by viedlo topenie ľadu na Antarktíde k zvýšeniu hladiny svetového oceánu o 30 centimetrov, pričom grónske ľadovce by prispeli ďalšími deviatimi centimetrami. To by malo katastrofický vplyv na životné prostredie po celom svete – zvýšilo by to ničivú silu prílivov a vystavilo by pobrežné oblasti, kde žijú stámilióny ľudí, opakovaným a mohutným záplavám.
Podľa druhého scenára by sa do roku 2100 zvýšila hladina svetového oceánu o tri centimetre nad rámec toho, čo sa predpokladá v dôsledku oteplenia vyvolaného priemyselnou revolúciou.
Medzivládny panel OSN o zmene klímy minulý rok predpovedal, že úbytok ľadu v Grónsku prispeje do roku 2100 k zvýšeniu hladiny oceánov o osem až 27 centimetrov. Podľa odhadov by mala Antarktída prispieť ďalšími tromi až 28 centimetrami.
Štúdia, ktorú začiatkom septembra zverejnil časopis Nature Climate Change, taktiež predpovedá zvýšenie hladiny svetového oceánu do roku 2100 do 40 centimetrov.
„Jednou z najväčších neistôt, pokiaľ ide o to, o koľko stúpne hladina svetového oceánu, je, akým dielom k tomu prispeje ľadová pokrývka," uviedla Sophie Nowicki z univerzity v meste Buffalo.
V Antarktíde a Grónsku je dostatok ľadu na to, aby v sa prípade jeho úplného roztopenia zvýšila hladina svetového oceánu o 65 metrov.
