Košice 1. novembra (TASR) – Pamiatka zosnulých sa u predkresťanských Slovanov konala niekoľkokrát ročne. Prvý raz to bolo 40 dní od pohrebu, druhý raz na výročie smrti. Spoločne sa pripomínala pamiatka všetkých zosnulých ešte na jar a v zime. Tvrdí to kulturológ Lukáš Šutor, ktorý pôsobí na Katedre slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

"Podoby uctievania podľa všetkého prebiehali podobne ako pohrebné rituály – na hroboch sa hodovalo, pilo a tancovalo s maskami, pričom sa inscenovala symbolická bitka so zlými duchmi," priblížil Šutor a zdôraznil, že starostlivosť o predkov bola v tradícii všetkých Indoeurópanov zakorenená tak hlboko, že sa s ňou muselo počítať aj v ďalších kultúrnych dejinných fázach.

"Z jej tradície vznikol pod vplyvom kresťanstva v desiatom storočí jediný sviatok, dnes známy ako Dušičky, ktorý bol už ako kresťanský presunutý na jeseň (2. 11.). Z ľudovej kultúry sa z predkresťanského obdobia zachovala predstava, že sa v tento čas prekrýva svet živých a mŕtvych a zosnulí sú k nám bližšie," vysvetlil Šutor.

Na Slovensku Dušičky podľa jeho slov úzko súvisia so Sviatkom všetkých svätých. "Spája ich privátny priebeh rodinných obradov, historicky však už ide o kresťanský sviatok. Vznikol vo štvrtom storočí vo východnej kresťanskej cirkvi, bol zasvätený svätcom bez vlastného miesta v cirkevnom kalendári. Na 1. november ho definitívne preložil pápež Gregor IV.," priblížil kulturológ.

Ako ďalej povedal, najmladším sviatkom na Slovenku je Halloween. "Aj keď sú jeho korene späté s keltským predkresťanským prostredím, kde si prešiel podobnou kultúrnou premenou ako mnohé iné pohanské zvyky, k nám sa už dostáva pomerne neskoro cez mediálne prostredie, predovšetkým ako súčasť populárnej americkej kultúry zbavenej týchto západoeurópskych duchovných koreňov," dodal Šutor.