Dôležitosť ich ochrany pri príležitosti stredajšieho Svetového dňa korytnačiek pripomína Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR.
Autor TASR
Bratislava 23. mája (TASR) - Korytnačka močiarna je jediným pôvodným druhom korytnačiek na Slovensku. V súčasnosti však na slovenskom území žije len niekoľko stoviek jedincov. Dôležitosť ich ochrany pri príležitosti stredajšieho Svetového dňa korytnačiek pripomína Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR.
Príčin úbytku korytnačiek močiarnych je podľa envirorezortu viac, pričom medzi kľúčové problémy patrí narušovanie prirodzených biotopov, nepriaznivé klimatické faktory, ľudské aktivity či konkurenčné vzťahy s inými druhmi.
"Významný je negatívny vplyv nepôvodných druhov živočíchov, najmä korytnačky písmenkovej ozdobnej," dopĺňa Branislav Táma, hlavný zoológ Národnej zoologickej záhrady Bojnice. Nepôvodné druhy sú podľa neho často agresívnejšie a dominantnejšie pri získavaní potravy a obsadzovaní nových stanovíšť.
Ministerstvo pripomína, že na jeseň schválilo program na záchranu korytnačky močiarnej. "Som presvedčený, že kroky a opatrenia prinesú reálne výsledky. Pretože nechceme o tento cenný druh prísť," dodal šéf envirorezortu László Sólymos pri príležitosti svetového dňa.
Program záchrany korytnačky močiarnej podľa MŽP predstavuje konkrétne kroky zamerané na ochranu biotopov korytnačky. Okrem toho zaisťuje mapovanie výskytu tohto chráneného druhu, ochranu znášok, identifikáciu vhodných lokalít na reštitúciu, elimináciu inváznych druhov korytnačiek a propagačno-výchovné aktivity za účelom šírenia osvety u rôznych cieľových skupín.
Najväčšia pravidelne sa rozmnožujúca populácia korytnačiek sa v súčasnosti nachádza v národnej prírodnej rezervácii Tajba, kde žije približne 200 dospelých jedincov. Okrem toho sa odchov uskutočňuje aj v chovnej stanici v Národnej zoologickej záhrady v Bojniciach a prírodnej rezervácii Šúr.
Príčin úbytku korytnačiek močiarnych je podľa envirorezortu viac, pričom medzi kľúčové problémy patrí narušovanie prirodzených biotopov, nepriaznivé klimatické faktory, ľudské aktivity či konkurenčné vzťahy s inými druhmi.
"Významný je negatívny vplyv nepôvodných druhov živočíchov, najmä korytnačky písmenkovej ozdobnej," dopĺňa Branislav Táma, hlavný zoológ Národnej zoologickej záhrady Bojnice. Nepôvodné druhy sú podľa neho často agresívnejšie a dominantnejšie pri získavaní potravy a obsadzovaní nových stanovíšť.
Ministerstvo pripomína, že na jeseň schválilo program na záchranu korytnačky močiarnej. "Som presvedčený, že kroky a opatrenia prinesú reálne výsledky. Pretože nechceme o tento cenný druh prísť," dodal šéf envirorezortu László Sólymos pri príležitosti svetového dňa.
Program záchrany korytnačky močiarnej podľa MŽP predstavuje konkrétne kroky zamerané na ochranu biotopov korytnačky. Okrem toho zaisťuje mapovanie výskytu tohto chráneného druhu, ochranu znášok, identifikáciu vhodných lokalít na reštitúciu, elimináciu inváznych druhov korytnačiek a propagačno-výchovné aktivity za účelom šírenia osvety u rôznych cieľových skupín.
Najväčšia pravidelne sa rozmnožujúca populácia korytnačiek sa v súčasnosti nachádza v národnej prírodnej rezervácii Tajba, kde žije približne 200 dospelých jedincov. Okrem toho sa odchov uskutočňuje aj v chovnej stanici v Národnej zoologickej záhrady v Bojniciach a prírodnej rezervácii Šúr.