Miláno/Rím/Sabinov 23. októbra (TASR) -V roku konania Svetovej výstavy EXPO 2015 sa v Miláne uskutoční 25. októbra Svetový deň cestovín (World Pasta Day). V talianskom meste je na 26.- 27. októbra naplánovaný aj Svetový kongres o cestovinách (World Pasta Congress). EXPO 2015 v Miláne sa pod heslom "Uživiť planétu, energia pre život" uskutočňuje od 1. mája do 31. októbra 2015 za účasti 145 krajín sveta vrátane Slovenska. Svetový deň cestovín pripadá na 25. októbra.

Odborníci z talianskeho Združenia cestovinárskeho a cukrovinárskeho priemyslu (AIDEPI), z Medzinárodnej organizácie cestovinárskeho priemyslu (IPO) pozvali popredných špecialistov na výživu i výrobcov cestovín, aby diskutovali na globálnej úrovni o cestovinách - symbolickom pokrme stredomorského priestoru.

Podľa informácií na stránke talianskeho Združenia cestovinárskeho a cukrovinárskeho priemyslu (AIDEPI) cestoviny predstavujú výrobok reprezentujúci talianske kulinárske tradície a stravovacie návyky. V talianskych obchodoch sa v súčasnosti predáva vyše 300 druhov cestovín. Je to výsledok priemyselnej výroby, v ktorej na seba nadväzujú tradícia a pokračujúci výskum. Najpredávanejšími cestovinami na Apeninskom polostrove ostávajú špagety, aj keď krátke cestoviny - v akejkoľvek forme - tvoria 70 percent predaja cestovín, uviedla webová stránka magazine.expo2015.org. Tento zdroj ďalej podotkol, že Svetový kongres o cestovinách sa po 20 rokoch vracia do Talianska. Predchádzajúci sa konal 25. októbra 1995 v Ríme, teraz je zorganizovaný na 26.-27. októbra v Miláne.

Aj Slováci, ak si v nedeľu 25. októbra doprajú na obed či večeru špagety, široké rezance, penne, vrtuľky, farfalle, tortellini, tagliatelle, rezance, motýliky, makaróny, lasagne či niťovky, sa stanú účastníkmi Svetového dňa cestovín.

Prvý Svetový deň cestovín sa slávil z iniciatívy Talianskeho zväzu výrobcov cestovín (UNIPI) a Zväzu výrobcov cestovín v Európskej únii (Union of Organizations of Manufactures of Pasta Products of the E.U., UN.A.F.P.A.) 25. októbra 1998 v Neapoli a odvtedy sa tento deň pripomína každý rok.

Cieľom tohto dňa je podpora konzumácie cestovín, poukázanie na význam kultúrnych a sociálnych hodnôt pri spoločnom stolovaní, na zvýraznenie nutričných hodnôt pokrmov z cestovín a v neposlednom rade aj ekonomický prínos - pri pestovaní plodín a výrobe samotných cestovín.

Odborníci na výživu hovoria, že tanier cestovín je prospešný pre zdravie človeka. Cestoviny obsahujú bielkoviny, sacharidy, vodu a nízky podiel tuku. Obsah bielkovín a vláknin závisí od toho, či ide o vaječné alebo bezvaječné cestoviny. Z minerálnych látok je v nich najmä vápnik, fosfor, stopové prvky železo a zinok. Sú ľahko stráviteľné a za ďalšie ich výhody možno považovať cenovú prístupnosť či jednoduchú prípravu, pri ktorej sa dá uplatniť fantázia.

Cestoviny majú starobylú tradíciu siahajúcu do čias, keď človek opustil kočovný spôsob života a začal žiť z práce na poli a pestovania obilnín. Podľa tradície cestoviny na európsky kontinent priviezol Marco Polo pri návrate do dnešného Talianska z Číny v roku 1271. Podľa názoru členov IPO vznik cestovín sa datuje do skorších čias a spomínajú staré civilizácie Etruskov. Aj iní bádatelia vraj zistili, že cestoviny predsa len majú kolísku na území krajiny, ktorú dnes nazývame Taliansko.

Portál jedného zo slovenských výrobcov cestovín sa odvolal na britský časopis Nature z októbra 2005, ktorý uverejnil správu, že archeológovia objavili najstaršiu misu cestovín práve v Číne. Misa bola dobre zachovaná napriek svojmu veku, 4000 rokov. Obsahovala cestoviny široké 03 centimetra a 50 centimetrov dlhé. Misa bola desať metrov pod zemou v dôsledku povodní z toho obdobia.