Bratislava 23. marca (TASR) – Budúcnosť počasia, klímy a vody naprieč generáciami – tak znie téma tohtoročného Svetového meteorologického dňa. Odborná i laická verejnosť si ho pripomenie vo štvrtok 23. marca, v deň výročia vzniku Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) v roku 1950.

"Počasie, klíma a kolobeh vody nepoznajú žiadne národné ani politické hranice. Nevyhnutná je medzinárodná spolupráca. Táto filozofia riadi prácu svetovej meteorologickej komunity už od roku 1873," uviedla vo vyhlásení Svetová meteorologická organizácia.

Jej predchodkyňa, Medzinárodná meteorologická organizácia, vznikla v roku 1873 v období, keď sa začali objavovať prvé príznaky znečistenia klímy pochádzajúceho z priemyselných a ľudských aktivít. V roku 1950 sa pretransformovala na Svetovú meteorologickú organizáciu, ktorá sa tak dnes už opiera o 150-ročnú tradíciu svojej činnosti.

"V dôsledku skleníkových plynov je dnes priemerná globálna teplota o viac než jeden stupeň Celzia vyššia v porovnaní so stavom pred 150 rokmi. Naše počasie je extrémnejšie, oceán je teplejší a kyslejší, hladiny morí stúpli a ľadovce a ľad sa topia. Tempo zmien sa zrýchľuje. Potrebujeme okamžite konať, aby sme znížili tvorbu emisií a zabezpečili, že budúce generácie budú môcť na našej planéte prežiť a prosperovať," konštatuje WMO.

Táto organizácia zastrešuje národné meteorologické služby a ústavy – na Slovensku je špecializovanou organizáciou vykonávajúcou hydrologickú a meteorologickú službu na národnej aj medzinárodnej úrovni Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). Venuje sa aj monitoringu kvality vôd a ovzdušia. Disponuje rozsiahlou sieťou meteorologických resp. hydrologických staníc. Meteorológii a klimatológii sa však venujú aj súkromné spoločnosti, jednotlivci či prevádzkovatelia mobilných aplikácií.

"Kým v minulosti sa práca meteorológa spájala len s predpoveďami počasia, dnes to už tak nie je. S rôznymi extrémnymi prejavmi počasia sme konfrontovaní čoraz častejšie a v budúcnosti sa bude situácia ešte zhoršovať. Meteorológovia a klimatológovia by teda mali upozorňovať verejnosť na možné riziká, ktoré sú so zmenou klímy spojené, a pripraviť tak spoločnosť na zmenené životné podmienky. Týka sa to najmä adaptačných opatrení. K nim bezpochyby patrí aj informovanie verejnosti o dôsledkoch klimatickej zmeny," povedal klimatológ Pavel Matejovič.

Ako dodal, extrémne prejavy počasia treba chápať v súvislostiach. Ak sa dnes vyskytujú čoraz častejšie, je predpoklad, že v budúcnosti sa budú objavovať s ešte vyššou frekvenciou.

"Oproti minulosti sa význam meteorológie a klimatológie pre spoločnosť ešte viac prehĺbi. Otvára sa tu zároveň aj priestor pre užšiu medzinárodnú spoluprácu, pretože klimatická kríza sa dá riešiť len na globálnej úrovni. Spoločnosť a politici by si mali uvedomiť, že riziká a hrozby, na ktoré klimatológovia už desaťročia upozorňujú, sa stávajú realitou. Ak ich budeme ignorovať alebo bagatelizovať, s vážnymi dôsledkami klimatickej krízy budú konfrontované nasledujúce generácie," doplnil Matejovič.

Ako pripomína správa WMO, rýchly vedecký a technologický pokrok výrazne zlepšil presnosť predpovedí počasia a život zachraňujúcich včasných varovaní. Počasie, klíma a kolobeh vody budú v budúcnosti iné ako v minulosti, čo je podľa WMO aktuálnym poslaním pre poveternostné, klimatické a hydrologické služby v budúcom období.