Kafkov život charakterizujú rôzne životné peripetie, ktoré sa výrazne odzrkadľujú v jeho tvorbe, v listoch aj v denníkoch.
Autor TASR
Praha/Bratislava 3. júla (TASR) - Kritici označujú Franza Kafku za jedného z najvplyvnejších spisovateľov 20. storočia. Autor svetoznámej poviedky Premena a románov Proces, Zámok a Amerika výrazne ovplyvnil mnohých moderných prozaikov. Počas života bolo ale jeho dielo prakticky neznáme. Úspech dosiahol až po smrti, a to najmä vďaka svojmu priateľovi Maxovi Brodovi.
V pondelok 3. júla uplynie 140 rokov od narodenia českého, po nemecky píšuceho spisovateľa Franza Kafku.
Narodil sa 3. júla 1883 v Prahe, ako najstaršie zo šiestich detí, do rodiny zámožného židovského obchodníka s galantériou. Šesť najbližších členov jeho rodiny zomrelo počas holokaustu. Medzi nimi aj všetky tri sestry, vrátene jeho najmilšej sestry Ottilie.
Po ukončení gymnázia študoval Franz Kafka v rokoch 1901 - 1906 právo na Nemeckej univerzite v Prahe. V prvom ročníku sa spoznal s Maxom Brodom, taktiež študentom práva, a stali sa z nich blízki priatelia na celý život. Navštevoval tiež prednášky z germanistiky a dejín umenia. Po vysokej škole sa v roku 1907 nakrátko zamestnal v pražskej pobočke talianskej poisťovne Assicurazioni Generali, ale podstatnú časť života, štrnásť rokov, pracoval v Robotníckej úrazovej poisťovni.
Kafkov život charakterizujú rôzne životné peripetie, ktoré sa výrazne odzrkadľujú v jeho tvorbe, v listoch aj v denníkoch. Či už je to komplikovaný vzťah s otcom, výrazná osamelosť až izolovanosť od bežného života alebo ľúbostné problémy. Kafka sa totiž trikrát zasnúbil, ale zároveň zasnúbenie aj trikrát zrušil.
Známy je aj Kafkov vášnivý a nenaplnený vzťah s vydatou Milenou Jesenskou, ktorá do češtiny prekladala jeho poviedky. Komplikovanosť vzťahu, ale aj spisovateľovej povahy dokumentujú Kafkove listy, ktoré v preklade Milana Žitného vyšli v roku 2008 pod názvom Listy Milene.
Kafka, ktorý začal písať už v mladosti, vydal počas života iba niekoľko poviedok ako napríklad Ortieľ (1912), Rozjímanie (1913), Premena (1915), Vidiecky lekár (1918), V trestaneckej kolónii (1919) či Umelec v hladovaní (1922).
Záchrancom Kafkovho diela a tým, ktorý ho preslávil ako spisovateľa bol jeho priateľ Max Brod. Práve jemu zveril umelec krátko pred smrťou svoje nevydané diela a požiadal ho, aby ich spálil. Brod však jeho želanie ignoroval a väčšinu z rukopisov, ktoré mu zosnulý spisovateľ zveril - vrátane románov Proces (1925), Zámok (1926) a Amerika (1927) - napokon vydal. Týmto spôsobom zaistil predtým málo známemu autorovi celosvetové uznanie.
Nadčasové prózy Franza Kafku sa dotýkali tém odcudzenia medzi rodičmi a deťmi, komplikovaných vzťahov medzi ženami a mužmi alebo veľkej témy konfliktu medzi jednotlivcom a spoločnosťou charakterizovanou nepreniknuteľným byrokratickým aparátom.
Vo svojich dielach majstrovsky spájal a prelínal realistický opis detailov s vysnívanosťou a fantastickosťou celkovej situácie, často používal rôzne symboly a nejasné narážky. Pre svoj výnimočný ráz sa interpretovalo jeho dielo rozmanito. I preto vzniklo pre jeho tvorbu charakteristické adjektívum "kafkovské".
V roku 1917 ochorel spisovateľ na tuberkulózu a posledné roky strávil v rôznych sanatóriách a liečebniach. Osem mesiacov - od decembra 1920 do konca augusta 1921 sa liečil aj na Slovensku, v Tatranských Matliaroch. Pohľad na jeho pobyt vo Vysokých Tatrách ponúka výber z Kafkovej korešpondencie, ktorý vyšiel knižne v roku 1997 pod názvom Tatranské listy. Prítomnosť významného spisovateľa si tu pripomínajú festivalom Kafkove Matliare.
Svetoznámy spisovateľ Franz Kafka zomrel 3. júna 1924 v pľúcnom sanatóriu v dolnorakúskom mestečku Kierling vo veku 40 rokov.
Na spisovateľovu počesť zriadila pražská Spoločnosť Franza Kafku medzinárodnú literárnu Cenu Franza Kafku. Toto prestížne ocenenie udeľuje od roku 2001 autorom, dielo ktorých oslovuje čitateľov bez ohľadu na ich pôvod, národnosť a kultúru. Jedinou podmienkou je, aby aspoň jedna kniha oceneného autora bola preložená do češtiny.
V pondelok 3. júla uplynie 140 rokov od narodenia českého, po nemecky píšuceho spisovateľa Franza Kafku.
Narodil sa 3. júla 1883 v Prahe, ako najstaršie zo šiestich detí, do rodiny zámožného židovského obchodníka s galantériou. Šesť najbližších členov jeho rodiny zomrelo počas holokaustu. Medzi nimi aj všetky tri sestry, vrátene jeho najmilšej sestry Ottilie.
Po ukončení gymnázia študoval Franz Kafka v rokoch 1901 - 1906 právo na Nemeckej univerzite v Prahe. V prvom ročníku sa spoznal s Maxom Brodom, taktiež študentom práva, a stali sa z nich blízki priatelia na celý život. Navštevoval tiež prednášky z germanistiky a dejín umenia. Po vysokej škole sa v roku 1907 nakrátko zamestnal v pražskej pobočke talianskej poisťovne Assicurazioni Generali, ale podstatnú časť života, štrnásť rokov, pracoval v Robotníckej úrazovej poisťovni.
Kafkov život charakterizujú rôzne životné peripetie, ktoré sa výrazne odzrkadľujú v jeho tvorbe, v listoch aj v denníkoch. Či už je to komplikovaný vzťah s otcom, výrazná osamelosť až izolovanosť od bežného života alebo ľúbostné problémy. Kafka sa totiž trikrát zasnúbil, ale zároveň zasnúbenie aj trikrát zrušil.
Známy je aj Kafkov vášnivý a nenaplnený vzťah s vydatou Milenou Jesenskou, ktorá do češtiny prekladala jeho poviedky. Komplikovanosť vzťahu, ale aj spisovateľovej povahy dokumentujú Kafkove listy, ktoré v preklade Milana Žitného vyšli v roku 2008 pod názvom Listy Milene.
Kafka, ktorý začal písať už v mladosti, vydal počas života iba niekoľko poviedok ako napríklad Ortieľ (1912), Rozjímanie (1913), Premena (1915), Vidiecky lekár (1918), V trestaneckej kolónii (1919) či Umelec v hladovaní (1922).
Záchrancom Kafkovho diela a tým, ktorý ho preslávil ako spisovateľa bol jeho priateľ Max Brod. Práve jemu zveril umelec krátko pred smrťou svoje nevydané diela a požiadal ho, aby ich spálil. Brod však jeho želanie ignoroval a väčšinu z rukopisov, ktoré mu zosnulý spisovateľ zveril - vrátane románov Proces (1925), Zámok (1926) a Amerika (1927) - napokon vydal. Týmto spôsobom zaistil predtým málo známemu autorovi celosvetové uznanie.
Nadčasové prózy Franza Kafku sa dotýkali tém odcudzenia medzi rodičmi a deťmi, komplikovaných vzťahov medzi ženami a mužmi alebo veľkej témy konfliktu medzi jednotlivcom a spoločnosťou charakterizovanou nepreniknuteľným byrokratickým aparátom.
Vo svojich dielach majstrovsky spájal a prelínal realistický opis detailov s vysnívanosťou a fantastickosťou celkovej situácie, často používal rôzne symboly a nejasné narážky. Pre svoj výnimočný ráz sa interpretovalo jeho dielo rozmanito. I preto vzniklo pre jeho tvorbu charakteristické adjektívum "kafkovské".
V roku 1917 ochorel spisovateľ na tuberkulózu a posledné roky strávil v rôznych sanatóriách a liečebniach. Osem mesiacov - od decembra 1920 do konca augusta 1921 sa liečil aj na Slovensku, v Tatranských Matliaroch. Pohľad na jeho pobyt vo Vysokých Tatrách ponúka výber z Kafkovej korešpondencie, ktorý vyšiel knižne v roku 1997 pod názvom Tatranské listy. Prítomnosť významného spisovateľa si tu pripomínajú festivalom Kafkove Matliare.
Svetoznámy spisovateľ Franz Kafka zomrel 3. júna 1924 v pľúcnom sanatóriu v dolnorakúskom mestečku Kierling vo veku 40 rokov.
Na spisovateľovu počesť zriadila pražská Spoločnosť Franza Kafku medzinárodnú literárnu Cenu Franza Kafku. Toto prestížne ocenenie udeľuje od roku 2001 autorom, dielo ktorých oslovuje čitateľov bez ohľadu na ich pôvod, národnosť a kultúru. Jedinou podmienkou je, aby aspoň jedna kniha oceneného autora bola preložená do češtiny.