Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V tejto súvislosti prezentoval príklady odlišných prístupov Ruska ku škandinávskym krajinám, Pobaltiu, Ukrajine, Gruzínsku a k strednej Európe.
Autor TASR
Bratislava 26. apríla (TASR) – Európske krajiny čelia od roku 2014 masívnemu náporu ruskej informačnej vojny. Jej cieľom je podkopať dôveru spoločnosti v politické elity, európske inštitúcie, demokratické usporiadanie spoločnosti a z dlhodobého hľadiska zánik Európskej únie a NATO. Moderná informačná éra, globalizácia a možnosti internetu poskytli ruskej informačnej vojne nový význam a schopnosti. Odznelo to na dnešnom brífingu na tému "Ako odpovedať na ruskú propagandu: Praha-Kyjev-Tallinn-Tbilisi", ktorý organizovali Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku (SSPI) a Centrum pre európske a severoatlantické vzťahy (CENAA).
Riaditeľ CENAA Tomáš Čižik, ako jeden zo spoluautorov, pri tejto príležitosti prezentoval knihu Informačná vojna – nová bezpečnostná výzva pre Európu.
"Pozorujeme jasný posun od klasickej vojenskej konfrontácie k novému spôsobu konfrontácie, zacielenej na naše mysle,"tvrdí Čižik. Podľa jeho slov bude náročné tento boj vyhrať, keďže Rusko nerozlišuje medzi mierovým obdobím a vojnovým stavom, zatiaľ čo západné krajiny tento prístup stále celkom nepochopili.
Ako Čižik ďalej uviedol, Rusko prispôsobuje tzv. informačnú vojnu jednotlivým regiónom a krajinám. „Ruské dezinformačné akcie sú 'šité na mieru' špecifickým krajinám a spoločnostiam,“ povedal riaditeľ CENAA. V tejto súvislosti prezentoval príklady odlišných prístupov Ruska ku škandinávskym krajinám, Pobaltiu, Ukrajine, Gruzínsku a k strednej Európe.
V nej sa podľa Čižika Rusko snaží šíriť propagandu a dezinformácie hlavne prostredníctvom alternatívnych médií, rôznych internetových portálov a stanice Russia Today. Dominujú v nich témy odporu proti EÚ, NATO či snahy o prekrúcanie histórie. Čižik si myslí, že Rusko podporuje aj niektoré extrémistické strany a hnutia, pôsobiace v krajinách strednej Európy.
Monika Masariková zo SSPI v tejto súvislosti na brífingu informovala o aktivitách inštitútu. Patrí k nim webstránka Antipropaganda.sk, zameraná na odhaľovanie mýtov o zahraničnej a bezpečnostnej politike, či organizovanie diskusií s mladými ľuďmi, najmä stredoškolákmi, na témy slovenského členstva v medzinárodných štruktúrach či riziká nárastu extrémizmu na Slovensku.
Riaditeľ CENAA Tomáš Čižik, ako jeden zo spoluautorov, pri tejto príležitosti prezentoval knihu Informačná vojna – nová bezpečnostná výzva pre Európu.
"Pozorujeme jasný posun od klasickej vojenskej konfrontácie k novému spôsobu konfrontácie, zacielenej na naše mysle,"tvrdí Čižik. Podľa jeho slov bude náročné tento boj vyhrať, keďže Rusko nerozlišuje medzi mierovým obdobím a vojnovým stavom, zatiaľ čo západné krajiny tento prístup stále celkom nepochopili.
Ako Čižik ďalej uviedol, Rusko prispôsobuje tzv. informačnú vojnu jednotlivým regiónom a krajinám. „Ruské dezinformačné akcie sú 'šité na mieru' špecifickým krajinám a spoločnostiam,“ povedal riaditeľ CENAA. V tejto súvislosti prezentoval príklady odlišných prístupov Ruska ku škandinávskym krajinám, Pobaltiu, Ukrajine, Gruzínsku a k strednej Európe.
V nej sa podľa Čižika Rusko snaží šíriť propagandu a dezinformácie hlavne prostredníctvom alternatívnych médií, rôznych internetových portálov a stanice Russia Today. Dominujú v nich témy odporu proti EÚ, NATO či snahy o prekrúcanie histórie. Čižik si myslí, že Rusko podporuje aj niektoré extrémistické strany a hnutia, pôsobiace v krajinách strednej Európy.
Monika Masariková zo SSPI v tejto súvislosti na brífingu informovala o aktivitách inštitútu. Patrí k nim webstránka Antipropaganda.sk, zameraná na odhaľovanie mýtov o zahraničnej a bezpečnostnej politike, či organizovanie diskusií s mladými ľuďmi, najmä stredoškolákmi, na témy slovenského členstva v medzinárodných štruktúrach či riziká nárastu extrémizmu na Slovensku.
