Bratislava 15. septembra (TASR) - Boli jedným z prvých priekopníckych potápačských klubov vo vtedajšom Československu. Časom sa však zamerali najmä na ekológiu. Spolok ochrancov prírody Octopus pod vedením Tomáša Rácza sa tak desiatky rokov venuje čistote jazier a ich brehov, ale aj zachraňovaniu a pomoci návštevníkom niektorých prírodných kúpalísk v Bratislave.

-Ako sa z nadšencov potápania stali ochrancovia prírody a prvá pomoc pri záchrane ľudských životov?-

Bolo to zákonité. Pri našich potápaniach sme rokmi začali zisťovať, že toho života pod vodou je stále menej a menej a toho odpadu stále viac a viac. Museli sme sa aj my k tomu nejakým spôsobom postaviť a využili sme naše technické a teoretické znalosti z potápania. Začali sme ten odpad spod vody vyťahovať a čistiť tie najznečistenejšie vody v Bratislave. Bola to Kuchajda v Novom Meste, neskôr Veľký Draždiak a Chorvátske rameno v Petržalke. Čistili sme aj iné vodné plochy, ale tieto nám zostali dodnes a pravidelne ich čistíme.

-Ako si spomínate na začiatky čistenia bratislavských jazier?-

Nebolo to ako v súčasnosti, že vytiahneme ročne dva alebo tri kubíky odpadu. Vtedy to boli desiatky kubíkov, niekoľko desiatok veľkokapacitných kontajnerov odpadu. Boli to veľké veci, ako autá, motocykle, bicykle či lešenia utopené vo vode. V tej dobe to nikomu nevadilo, ale znamenali veľké riziko pre kúpajúcich sa. Na Veľkom Draždiaku, ktorý vznikol ťažením štrku a ľudia sa tam ešte nechodili tak veľmi kúpať, tiež skončilo veľa vecí vedome utopených. Napríklad oceľové laná, súčiastky alebo materiály, ktoré boli potrebné na ťažbu štrku.

-Každé jazero má vraj svoj špecifický odpad...-

Každá voda má svoju knihu odpadov a podľa odpadu vieme posúdiť, akí ľudia tam chodia, kde sa tá lokalita nachádza. Napríklad na Kuchajde sa už stretávame s menším objemom odpadu. Keď bolo v minulosti otvorené obchodné centrum, nachádzali sme niekoľko desiatok nákupných vozíkov. V Chorvátskom ramene nemusíme ísť ani pod vodu, aby sme vedeli, čo tam nájdeme. Sú tam sprchové kúty, v minulosti sme vyťahovali vane i sedačku. Z toho si zariadite aj väčší byt. Ponachádzali sme aj nákupné vozíky. Na Veľkom Draždiaku je najmä bufetový odpad. Potápame sa však aj v tečúcich vodách, napríklad v Malom Dunaji. Tam nachádzame veci pochádzajúce z trestnej činnosti. Sú to napríklad vykradnuté pokladničky či rôzne zlodejské náčinia.

-Čo najbizarnejšie sa vám podarilo vytiahnuť?-

Na Štrkoveckom jazere v Ružinove to boli napríklad koše plné smetí. V jednom kýbli sme našli dve uhynuté labute. Na Kuchajde to boli zo začiatku pokladničky, v jednom prípade aj s peniazmi. Našli sme aj protézu nohy. Týždeň sme s ňou čakali, ale nikto sa k nej nemal. V Chorvátskom ramene sme zasa ponachádzali ostré náboje do pištole, vo Veľkom Draždiaku ihly zo striekačiek od drogovo závislých, ale tiež háčiky a silony po rybároch. Nie je to veľký odpad, skôr menší, ale o to nebezpečnejší, rovnako ako rozbité fľaše.

-Je citeľný rozdiel oproti minulosti?-

Povedal by som, že väčšiu zásluhu na čistote majú mestské časti ako samotní občania. Nie u všetkých z nich som videl veľký pokrok. Mnohí naďalej odhadzujú sklenené fľaše či rôzny plastový odpad. Mestské časti však majú záujem, aby sme to spoločnými silami čistili a objednávajú si nás. Odpadu možno už nie je toľko ako v minulosti, ale je potrebné to udržiavať. Pokiaľ sa totiž bavíme o vode, do nej sa ten odpad nedostáva len tým, že ho tam ľudia priamo odhodia. Vo vode často skončí aj odpad z brehov, kde ho ľudia nechajú a keď zafúka, vietor ho zaveje až do vody.

Problémom sú aj chýbajúce alebo preplnené koše, lebo niekedy by ľudia aj chceli odpad vyhodiť, ale nemajú kam. Niektorí si ho zoberú domov, niektorí to dajú do vrecúška a je módou, že to zavesia na strom a čakajú, že to niekto zvesí a odnesie. Takýchto „vianočných“ stromčekov máme veľa. Menej odpadu by tiež bolo, keby sa v obchodoch predávalo menej takých výrobkov, ktoré sa na druhý deň zmenia na odpad. Tu, jednoducho, chýbajú celé systémové opatrenia. Čistota vody nemôže stáť len na nás, treba zapojiť celú spoločnosť. My sme len prvá pomoc.

-Spomínali ste, že hoci v minulosti mestské časti veľmi na čistotu vôd nedbali, postupne sa to zmenilo. Ako sa so samosprávami spolupracuje?-

V niektorých mestských častiach sme nadviazali korektné vzťahy s vedúcimi oddelení životného prostredia a automaticky, keď príde sezóna, netreba im nič vysvetľovať. Napríklad, čo sa týka mestských častí Nové Mesto a Petržalka, je to excelentné. Ale povedal by som, že aj ostatné jazerá by sa mohli čistiť. Nielen Nové Mesto a Petržalka tvoria Bratislavu, ale sú tu aj iné vody.

Veľké rezervy sú ešte v Ružinove. Štrkovec je taký, že by sme ho radi podchytili do našej správy, aby sa zvýšila jeho čistota. Po minulé roky sme sa snažili Štrkoveckému jazeru pomôcť, ale, žiaľ, naša pomoc bola odmietnutá. Uvidíme, aká bude spolupráca s novým vedením mestskej časti. V minulosti sme chceli tiež podchytiť Vajnory, ale tam nepovažujú jazero za kúpalisko, tak je to zatiaľ otvorené.

-Dá sa povedať, ktoré jazero je najčistejšie? Niektorí si totiž myslia, že keď nie je voda priezračná, tak je špinavá a „závadná“...-

Musíme rozlíšiť biologickú čistotu vody a čistotu vody z hľadiska priehľadnosti. Priezračný máme napríklad Veľký Draždiak, čo je spôsobené štrkovým dnom. Je tam dostatočná hĺbka, aj 15 metrov, teda táto voda má vysokú samočistiacu schopnosť. Na Kuchajde sa nedá povedať, že je na tom zle, veď sa robia aj kvalitatívne merania vody a väčšinou vychádzajú negatívne. To, že nie je voda priezračná, neznamená, že je špinavá alebo „závadná“. Voda má takú istú kvalitu, ako má voda na Veľkom Draždiaku, len je tam bahnité dno. Z biologického hľadiska je voda čistá. Pri potápaní nachádzame aj raky a vieme, že rak je najväčším indikátorom čistoty vody. Veľké rezervy má Štrkovec.

-Vaša práca však nespočíva len v čistení brehov a vôd, ale aj ako dobrovoľná vodná záchranná služba na niektorých jazerách...-

Na Kuchajde pôsobíme 26. rok, na Veľkom Draždiaku piaty alebo šiesty. Počet záchranárov si zmluvne určí mestská časť, keďže zákon o vodnej záchrannej službe neexistuje. Na Kuchajde máme v stálej službe troch záchranárov a na Veľkom Draždiaku dvoch.

Keďže Veľký Draždiak nemá štatút oficiálneho kúpaliska, je to na dobrej vôli mestskej časti. Ale jedným dychom musím podotknúť, že dvaja záchranári sú smiešne málo. Vyžadovalo by si to aj desať plavčíkov. My niečo urobíme, pomôžeme, zachránime ľudský život, ale dvaja sú nedostatočný počet na takú veľkú plochu, hoci na Veľkom Draždiaku máme aj záchranársky čln.

-Stalo sa, že ste aj preto včas niekoho nezachránili?-

Dá sa to povedať. Keď sme na Veľkom Draždiaku na jednej strane, nemôžeme byť na druhej. Za tie roky boli prípady, že na opačnej strane sa niekto topil. Ale kým sme prišli, mohli sme len skonštatovať, že sa dotyčný utopil...

-Vy však nezachraňujete ľudí len pred utopením, je toho viac, pri čom ľuďom pomáhate...-

Zabezpečujeme prvú pomoc ako takú a riešime akýkoľvek problém, ktorý môže nastať a človek ani nemusí ísť do vody. Sú to mozgovo-cievne prípady, infarkty, skolabovanie z tepla, úpal, poštípanie od včiel alebo ôs, keď môže nastať anafylaktický šok. Je to, skrátka, skolabovanie z akýchkoľvek príčin pri vode. Už nám aj mamičky začali rodiť. Pomáhame aj v prípade, keď ide niekto okolo na bicykli a po páde sa zraní. Petržalka dotovala automatický externý defibrilátor, ten veľmi pomáha.

Sme však aj pomoc prvého kontaktu. Za kým pôjde dotyčný, pokiaľ sa stane obeťou zlodeja a zostane len v plavkách, bez vecí, dokladov, kľúčov? Už sme ich aj vozili domov alebo zavolali taxík. Riešili sme tiež samovraždy na Veľkom Draždiaku, netreba vynechať narkomanov či opilcov.

Upozorňujeme tiež rodičov s deťmi na čínskych nafukovačkách, ktoré nie sú bezpečné, aby s nimi nešli do stredu jazera, ale aby sa zdržiavali pri brehu. Lebo stačí, keď sa zmení počasie a prídu vlny a... to je ako pri zmene počasia v Tatrách. Väčšinou však neuposlúchnu a keď pískame, tak sa len čudujú.

-Hoci sa ľuďom snažíte pomáhať, niektorí návštevníci vás „šikanujú“...-

Je to tak. Niektorí vám povedia, aby ste išli viac doľava alebo doprava, lebo je to ich miesto. Keď ste na jednom brehu, tak vás posielajú na iný breh. Nakričia na nás, ponadávajú nám, zavolajú políciu. Človek si v prvom rade chráni svoje záujmy, takže pre neho je v prvom rade dôležité, či nemá obsadené svoje miesto. Až v druhom rade zoberie na vedomie to, že sme tam v záujme ľudí...

-Nastali prípady, keď ste si povedali, že by ste najradšej skončili, keby to bolo možné?-

Niekedy by sme sa najradšej zbalili a odišli, lebo je to náročná služba. Je rozdiel, či idete k vode na hodinu alebo dve a je rozdiel, keď ste tam 72 dní, deväť hodín od rána do večera za akéhokoľvek počasia. Sme v stálom psychickom vypätí a, navyše, musíme riešiť veci, ktoré by sme riešiť nemuseli. Musíme to však vydržať. Ale za tie roky už máme dosť odolnú aj nervovú sústavu.

Rozhovor s Tomášom Ráczom je súčasťou multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky, v rámci ktorého prináša TASR každý týždeň rozhovory, fotografie a videá osobností slovenského, európskeho i svetového politického, spoločenského, ekonomického, športového a kultúrneho života.