Bratislava 2. júla (TASR/Teraz.sk) - Na Lomnickom štíte dosiahla v pondelok 1. júla najvyššia denná teplota vzduchu 19,5 stupňa Celzia, čo je rekord nielen pre prvý júlový deň, ale vôbec najvyššia hodnota v histórii meraní, akú na tomto mieste zaznamenali. Pre TASR to uviedol klimatológ Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).
„Takto teplo na Lomnickom štíte ešte nebolo, odkedy je v prevádzke tamojšia meteorologická stanica, teda od roku 1940,“ povedal.
„Do včerajška bol najteplejším prvým júlovým dňom na Lomnickom štíte 1. júl 1987, keď namerali 17,3 stupňa Celzia. Najvyššia teplota nameraná v júli tu bola 30. júla 2005, keď vystúpila ortuť teplomera na 18 stupňov Celzia. A celkovo najvyššia teplota vzduchu 19,3 stupňa Celzia bola nameraná 3. augusta 1998. Všetky tieto tri rekordy boli prekonané – rekord pre deň, pre mesiac júl a padol aj absolútny teplotný rekord,“ doplnil Faško.
Najteplejšie bolo na Záhorí
Rekordy počas prvého júlového dňa padali na viacerých meteorologických staniciach Slovenska.
Spomedzi horských oblastí dosiahla na Chopku najvyššia teplota 20,1 stupňa Celzia a na Štrbskom Plese 28,7 stupňa Celzia, čo boli najvyššie hodnoty od 1. júla 2012. V Lieseku na severe Oravy bolo 31,9 stupňa, Gánovciach 32,3 stupňa, Stropkove 32,9 stupňa, Poprade namerali 33,7 stupňa, Spišských Vlachoch 33,9 stupňa a Podolínci dokonca 34,6 stupňa Celzia. Vo všetkých prípadoch boli prekonané (resp. v prípade Spišských Vlachov vyrovnané) rekordné hodnoty z roku 2012.
Ilustračné fotoFoto: TASR/AP Photo
Takisto to bolo na západe Slovenska. Na bratislavskom letisku namerali 36,3 stupňa Celzia, na Kolibe rovných 36 stupňov Celzia a v Kuchyni na Záhorí dosiahla najvyššia denná teplota až 37,6 stupňa Celzia (aj na týchto staniciach bol dosiaľ najteplejší 1. júl 2012 – 36, 35,4 a 36,4 stupňa).
Celý tohtoročný jún bol mimoriadne teplý. Teplotné maximá sa na niektorých miestach Slovenska opakovane vyšplhali nad hranicu 30 stupňov, ojedinele dokonca až nad 35 stupňov.
"Tento jún bol špecifický, pretože do konca mája panovalo chladné počasie. Presne od 1. júna sa však oteplilo a prúdenie teplého vzduchu sa udržalo v priebehu celého mesiaca. Výrazné bolo najmä na konci júna, pričom hlavný prúd teplého vzduchu smeroval na západ Európy, predovšetkým do Francúzska, Nemecka a do Švajčiarska, zasiahol tiež Českú republiku a čiastočne Poľsko," uviedol Faško.
Trópy zasiahli Západ Európy
Vo Francúzsku namerali na viacerých miestach už 28. júna rekordné teploty na úrovni 45 stupňov. Absolútny rekord padol v obci Gallargues-le-Montueux neďaleko mesta Montpellier na juhu krajiny, kde bolo až 45,9 stupňa. Takisto sa lámali rekordy v susednej Českej republike, keď napríklad 26. júna v obci Doksany v Ústeckom kraji dosiahla teplota 38,9 stupňa. Je to najvyššia denná teplota, akú počas júna v Česku namerali.
Deti sa ochladzujú vo fontáne v záhradách Trocadero pred Eiffelovou vežou 25. júna 2019 v Paríži. Foto: TASR/AP
"Aj horské stanice v Alpách v Rakúsku a v Nemecku hlásili prekonané rekordy už pred niekoľkými dňami, teda tam sa už na konci júna stalo to, čo u nás 1. júla na Lomnickom štíte. Slovensko, podobne ako Rakúsko, bolo na okraji tohto prúdenia a nebolo horúčavami zasiahnuté do takej miery. Potvrdzuje to skutočnosť, že najvyššia teplota bola včera zaregistrovaná práve na Záhorí, teda na krajnom západe krajiny," dodal klimatológ.
Horúčavy tiež našťastie nepanovali dlhší čas, ale boli prerušované prechodným ochladením. Vyplýva to z faktu, že jún je prvým letným mesiacom a prostredie ešte nie je natoľko prehriate, aby sa vyskytovali dlhé a súvislé horúce obdobia.
Medard toho roku neprišiel
„Vždy platilo, že v júni zvyklo byť veľa oblačnosti a častejšie pršalo, takže ani teplota nemohla dosiahnuť také vysoké hodnoty. Zodpovedá tomu aj známa pranostika, podľa ktorej Medardova kvapka štyridsať dní kvapká. Toho roku však Medard neplatil vôbec. Zažili sme jún, ktorý bol veľmi slnečný a zrážky sa vyskytovali takmer výlučne vo forme prehánok a búrok. To vyústilo do stavu, že sa prostredie prehrialo a vysušilo, na mnohých miestach panuje výrazný deficit vlahy,“ vysvetlil Pavol Faško.
Ilustračné fotoFoto: TASR/AP Photo
Pretrvávajúce teplé počasie sa prejavuje aj na neobvykle vysokých nočných teplotách, a to aj v horských oblastiach. Tento jav ešte viac „dvíha“ denné teplotné maximá, ale podpisuje sa aj pod vysoké hodnoty priemerných mesačných teplôt vzduchu. V Poprade bola napríklad v júni 2019 priemerná mesačná teplota na úrovni 19,1 stupňa, čo je tretia najvyššia hodnota po auguste 1992 a auguste 2015.
Podľa Faška by sa tento týždeň ešte mohli vyskytnúť dni s teplotou nad 30 stupňov, ale horúčavy už nebudú natoľko intenzívne. Začiatkom budúceho týždňa by mali byť denné teploty ešte nižšie.
