Bratislava 16. februára (TASR) - Vďaka pokroku v liečbe rôznych reumatických ochorení v posledných rokoch narástol aj počet reumatičiek, ktoré sa rozhodli mať vlastné dieťa. Príbehy týchto mám sú rôzne, niektoré sa majú počas tehotenstva lepšie a nepociťujú žiadne prejavy choroby, iné zápasia s veľkými bolesťami. "Slovo mama však stojí za trochu bolesti," hovoria ženy, ktoré dnes aj s reumatickým ochorením majú vlastné deti.

"Pred plánovaním tehotenstva u reumatičiek je nutná spolupráca medzi reumatológom a gynekológom," povedala pre TASR gynekologička Zuzana Refková. Potrebné je tiež konzultovať postup ďalšej liečby aj počas tehotenstva. Už pred plánovaním tehotenstva je potrebné liečbu prispôsobiť, keďže niektoré lieky môžu u ženy blokovať ovuláciu, prípadne poškodiť plod. Dnes sú však k dispozícii aj lieky, ktoré sa môžu podávať počas tehotenstva bez rizika ohrozenia plodu. Čím je choroba aktívnejšia, tým má žena s otehotnením väčší problém. "Ak je však reumatické ochorenie stabilizované, tri zo štyroch žien podľa štatistík otehotnejú do jedného roka," priblížila Refková.

Je pravdepodobné, že zdravotný stav reumatičiek sa počas tehotenstva zlepší, ale zle kontrolované ochorenie predstavuje zvýšené riziko spontánneho potratu, nízkej pôrodnej hmotnosti dieťaťa, predčasného odtoku plodovej vody aj predčasného pôrodu.

Barbora, ktorá od 16. rokov žije s diagnózou juvenilná idiopatická artritída (JIA), svoje prvé dieťa potratila, neskôr porodila dvoch zdravých chlapčekov. "Počas tehotenstva som nebrala žiadne lieky, cítila som sa skvelo," spomína. Keďže ani po pôrode sa jej reumatické ochorenie neprejavovalo, s manželom sa rozhodli, že nemá zmysel ďalšie tehotenstvo odkladať. "Tri mesiace po druhom pôrode som však už sedela so slzami v očiach a bolesťami na reumatológii," skonštatovala Barbora. Pri dvoch malých deťoch musí zatnúť zuby a vydržať. Hovorí, že pri jej chorobe sa lepšie dni striedajú s horšími, ale stojí to zato.

Martina, ktorá má tiež JIA, pred plánovaným tehotenstvom po dohode s lekárkou vysadila svoj liek. "Počkali sme pol roka a tehotná som ostala hneď," priblížila. Počas tehotenstva brala iný liek a nemala žiadne problémy. Pôrod mal byť spontánny, bábätko však bolo zle otočené, tak nakoniec pristúpili k cisárskemu rezu.

"Pri bezproblémovom tehotenstve a kompenzovanom ochorení je voľba spontánneho pôrodu prirodzenejšia," hovorí gynekologička. V prípade artritídy, ktorá limituje pacientku, však podľa Refkovej môže byť lepšou voľbou pôrod cisárskym rezom.

"Po pôrode bolo všetko ako malo, ale po dvoch týždňoch som dostala ukrutné bolesti do ramena, nevládala som ani zodvihnúť syna na ruky," rozpráva Martina. Po obstrekoch ramena sa však podľa nej všetko upravilo a neskôr už nemala komplikácie. "Prvého syna som dojčila do deviatich mesiacov, potom som ho pomaly odstavila a nasadili mi zase pôvodný liek," dodala.

Martina sa rozhodla mať aj druhé dieťa a opäť bez problémov otehotnela. Druhý syn sa narodil plánovaným cisárskym rezom pre problémy s Martininou panvou, zistili jej totiž začínajúcu osteoporózu. "Po pôrode mi bolo opäť dobre, neprišli žiadne bolesti, zase som dojčila do deviateho mesiaca a potom mi lekárka opäť nasadila pôvodný liek." Martina oceňuje, ak je lekár ústretový k matkám, ktoré chcú brať lieky, aby sa mohli postarať o bábätko, ale zároveň chcú dojčiť. Aj podľa Refkovej má dojčenie veľké výhody pre zdravie dieťaťa aj matky. "U 40 až 90 percent pacientok sa však už do štyroch týždňov po pôrode objavia popôrodné recidívy ochorenia. Vtedy treba spolu s lekármi nájsť kompromis medzi liečbou a dojčením," uzavrela.