Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Práve 25. augusta 1609 predstavil Galileo Galilei svoj teleskop. V tom čase však išlo o praktické využitie pôvodne holandského vynálezu.
Autor TASR
Padova/Bratislava 25. augusta (TASR) - Moderná pozorovacia astronómia sa zrodila pred 405 rokmi. Práve 25. augusta 1609 predstavil Galileo Galilei svoj teleskop. V tom čase však išlo o praktické využitie pôvodne holandského vynálezu.
Benátčania, odjakživa obchodníci, mali problémy. Ich obchodné lode sa stávali čoraz častejšie terčom pirátskych útokov. Na pomoc im prišiel dovtedy nenápadný matematik padovskej univerzity Galileo Galilei – benátskym radným predstavil teleskop, ktorým k svojmu úžasu mohli z vysokej veže pozorovať, čo sa deje na palube vzdialených lodí. Benátčania unikátne zariadenie kúpili a Galileovi zdvihli plat na dvojnásobok. Bola to však aj predzvesť problémov, do ktorých sa Galilei onedlho dostal, pretože ďalekohľad už na jeseň 1609 namieril do vesmíru.
Galileo Galilei sa narodil 15. februára 1564 v Pise v Toskánsku. Po štúdiu medicíny sa venoval matematike a na podporu svojich teórií vykonal nemálo experimentov. Zaoberal sa napríklad zrýchlením padajúcich telies, šikmým vrhom alebo inerciálnymi sústavami. Vydal mnoho vedeckých spisov.
Nikdy sa neoženil – po smrti otca bol nútený starať sa o rodinu a napriek celkom slušným príjmom z pôsobenia na univerzite v talianskej Padove, kde vyučoval matematiku, geometriu a astronómiu, čelil nedostatku peňazí.
Situácia sa zmenila, keď si zostrojil ďalekohľad. O tomto zaujímavom pozorovacom zariadení sa správy šírili z Holandska. Galilei zdokonalený ďalekohľad predstavil pred benátskym senátom a zbohatol.
Galileo sa v roku 1610 na pozvanie významnej rodiny Mediciovcov vrátil do rodného Toskánska, kde sa ďalej venoval aj štúdiu oblohy. To ho neskôr priviedlo k sérii prevratných uzáverov a k obhajobe heliocentrickej teórie Mikuláša Kopernika a Galilei sa dostal pred inkvizíciu. Cirkevné úrady ho vyhlásili za kacíra a prinútili verejne odvolať svoje tvrdenie. Podľa cirkevného učenia vtedy bola stredom vesmíru Zem. Doživotný žalár mu neskoršie zmenili na domáce väzenie, v ktorom strávil osem posledných rokov života. Zomrel 8. januára 1642 v talianskom Arcetri pri Florencii. Dožil sa 78 rokov.
Zosnulý pápež Ján Pavol II. sa ešte v roku 1992 ospravedlnil za konanie cirkvi a vyhlásil, že Galileiho verejné odsúdenie bolo tragickou chybou.
Benátčania, odjakživa obchodníci, mali problémy. Ich obchodné lode sa stávali čoraz častejšie terčom pirátskych útokov. Na pomoc im prišiel dovtedy nenápadný matematik padovskej univerzity Galileo Galilei – benátskym radným predstavil teleskop, ktorým k svojmu úžasu mohli z vysokej veže pozorovať, čo sa deje na palube vzdialených lodí. Benátčania unikátne zariadenie kúpili a Galileovi zdvihli plat na dvojnásobok. Bola to však aj predzvesť problémov, do ktorých sa Galilei onedlho dostal, pretože ďalekohľad už na jeseň 1609 namieril do vesmíru.
Galileo Galilei sa narodil 15. februára 1564 v Pise v Toskánsku. Po štúdiu medicíny sa venoval matematike a na podporu svojich teórií vykonal nemálo experimentov. Zaoberal sa napríklad zrýchlením padajúcich telies, šikmým vrhom alebo inerciálnymi sústavami. Vydal mnoho vedeckých spisov.
Nikdy sa neoženil – po smrti otca bol nútený starať sa o rodinu a napriek celkom slušným príjmom z pôsobenia na univerzite v talianskej Padove, kde vyučoval matematiku, geometriu a astronómiu, čelil nedostatku peňazí.
Situácia sa zmenila, keď si zostrojil ďalekohľad. O tomto zaujímavom pozorovacom zariadení sa správy šírili z Holandska. Galilei zdokonalený ďalekohľad predstavil pred benátskym senátom a zbohatol.
Galileo sa v roku 1610 na pozvanie významnej rodiny Mediciovcov vrátil do rodného Toskánska, kde sa ďalej venoval aj štúdiu oblohy. To ho neskôr priviedlo k sérii prevratných uzáverov a k obhajobe heliocentrickej teórie Mikuláša Kopernika a Galilei sa dostal pred inkvizíciu. Cirkevné úrady ho vyhlásili za kacíra a prinútili verejne odvolať svoje tvrdenie. Podľa cirkevného učenia vtedy bola stredom vesmíru Zem. Doživotný žalár mu neskoršie zmenili na domáce väzenie, v ktorom strávil osem posledných rokov života. Zomrel 8. januára 1642 v talianskom Arcetri pri Florencii. Dožil sa 78 rokov.
Zosnulý pápež Ján Pavol II. sa ešte v roku 1992 ospravedlnil za konanie cirkvi a vyhlásil, že Galileiho verejné odsúdenie bolo tragickou chybou.
