Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Adam František Kollár bol historikom, pedagógom, prekladateľom, spisovateľom, básnikom, riaditeľom Dvorskej knižnice vo Viedni a jedným z najbližších spolupracovníkov cisárovnej Márie Terézie.
Autor TASR
Terchová 20. apríla (TASR) – Tristo rokov od narodenia jedného z najvýznamnejších vzdelancov 18. storočia, rodáka z Terchovej Adama Františka Kollára, si v piatok pripomenuli v jeho rodnej obci odborným seminárom, slávnostnou akadémiou Slovenský Sokrates z Terchovej, premietnutím filmu Dvaja muži z Terchovej a inauguráciou poštovej známky.
Podľa autora výstavy Slovenský Sokrates z Terchovej Petra Cabadaja bol Adam František Kollár knihovníkom, archivárom, historikom, pedagógom, prekladateľom, spisovateľom, básnikom, riaditeľom Dvorskej knižnice vo Viedni a jedným z najbližších spolupracovníkov cisárovnej Márie Terézie - bol jej osobitným radcom pre uhorské záležitosti. "Patrí z môjho pohľadu medzi najvýraznejšie osobnosti európskej vedy 18. storočia. K tomuto odvážnemu tvrdeniu ma vedie znalosť jeho života, lebo sa mu venujem už od roku 1990," uviedol Cabadaj.
V novinách Terchová zverejnili podľa neho už v marci 1990 sedemdielny cyklus a predstavili čitateľom osobnosť A. F. Kollára, ktorá bola pre mnohých neznáma. "Keď sa dozvedeli o koho išlo, boli z toho mierne povedané šokovaní. Pretože dosiahnuť v prípade Kollára, ktorý vyšiel z mimoriadne skromných až biednych podmienok v Terchovej, hodnosť osobného radcu cisárovnej Márie Terézie pre uhorské záležitosti, zároveň byť riaditeľom Dvorskej knižnice vo Viedni a popri tom aj reformátorom celého školstva v Uhorsku, to bolo na tie časy niečo výnimočné," zdôraznil Cabadaj.
Šéfredaktor magazínu Slovensko Igor Válek doplnil, že A. F. Kollár dielom, názormi a myšlienkami vyžaruje do celého stredoeurópskeho prostredia. "Významne prispel ku koncepcii kultúrnych a politických dejín rakúskych, ešte väčšmi uhorských. Bol v kontakte s českým, chorvátskym, rumunským i ukrajinským kultúrnym prostredím, prispel k formovaniu koncepcie slovenských dejín. Žiaľ, v historickom povedomí Slovákov nemá také miesto, aké by si bez akýchkoľvek pochybností zaslúžil," podotkol Válek.
Kollár prežil v Terchovej podľa Cabadaja tri roky života. "Paradoxné je, že ako veľký znalec archívov, človek, ktorý pracoval denno-denne s prameňmi, s literatúrou, nikdy nevypátral presné miesto svojho narodenia. Vyvinul maximálne úsilie, najmä v posledných rokoch života. Ale odišiel z tohto sveta bez toho, aby vedel, kde sa narodil. To zistili až o veľa rokov neskôr iní bádatelia. Vedel, že je Slovák. Vedel, že pochádza odniekiaľ zo severného Slovenska, ale odkiaľ presne, to nezistil," dodal Cabadaj.
Podľa autora výstavy Slovenský Sokrates z Terchovej Petra Cabadaja bol Adam František Kollár knihovníkom, archivárom, historikom, pedagógom, prekladateľom, spisovateľom, básnikom, riaditeľom Dvorskej knižnice vo Viedni a jedným z najbližších spolupracovníkov cisárovnej Márie Terézie - bol jej osobitným radcom pre uhorské záležitosti. "Patrí z môjho pohľadu medzi najvýraznejšie osobnosti európskej vedy 18. storočia. K tomuto odvážnemu tvrdeniu ma vedie znalosť jeho života, lebo sa mu venujem už od roku 1990," uviedol Cabadaj.
V novinách Terchová zverejnili podľa neho už v marci 1990 sedemdielny cyklus a predstavili čitateľom osobnosť A. F. Kollára, ktorá bola pre mnohých neznáma. "Keď sa dozvedeli o koho išlo, boli z toho mierne povedané šokovaní. Pretože dosiahnuť v prípade Kollára, ktorý vyšiel z mimoriadne skromných až biednych podmienok v Terchovej, hodnosť osobného radcu cisárovnej Márie Terézie pre uhorské záležitosti, zároveň byť riaditeľom Dvorskej knižnice vo Viedni a popri tom aj reformátorom celého školstva v Uhorsku, to bolo na tie časy niečo výnimočné," zdôraznil Cabadaj.
Šéfredaktor magazínu Slovensko Igor Válek doplnil, že A. F. Kollár dielom, názormi a myšlienkami vyžaruje do celého stredoeurópskeho prostredia. "Významne prispel ku koncepcii kultúrnych a politických dejín rakúskych, ešte väčšmi uhorských. Bol v kontakte s českým, chorvátskym, rumunským i ukrajinským kultúrnym prostredím, prispel k formovaniu koncepcie slovenských dejín. Žiaľ, v historickom povedomí Slovákov nemá také miesto, aké by si bez akýchkoľvek pochybností zaslúžil," podotkol Válek.
Kollár prežil v Terchovej podľa Cabadaja tri roky života. "Paradoxné je, že ako veľký znalec archívov, človek, ktorý pracoval denno-denne s prameňmi, s literatúrou, nikdy nevypátral presné miesto svojho narodenia. Vyvinul maximálne úsilie, najmä v posledných rokoch života. Ale odišiel z tohto sveta bez toho, aby vedel, kde sa narodil. To zistili až o veľa rokov neskôr iní bádatelia. Vedel, že je Slovák. Vedel, že pochádza odniekiaľ zo severného Slovenska, ale odkiaľ presne, to nezistil," dodal Cabadaj.
