Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za rok 2018 predstavoval textilný odpad na Slovensku približne 10,6 kilogramu na jedného obyvateľa, spolu 57.721 ton odpadu z textilu a obuvi.
Autor TASR
Bratislava 15. januára (TASR) - Textilný odpad putuje na skládky, prípadne do spaľovní. Situáciu dlhodobo zhoršuje "fast fashion", čiže rýchla móda. Poukázala na to Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP). Klimatologička Kristína Szabóová zo Slovenského hydrometeorologického ústavu upozornila, že ľudia nevedia, kto a v akom prostredí "fast fashion" vyrába.
Za rok 2018 predstavoval textilný odpad na Slovensku približne 10,6 kilogramu na jedného obyvateľa, spolu 57.721 ton odpadu z textilu a obuvi, uvádza SAŽP. Dôvodom zhoršenia situácie s rýchlou módou je, že ponúka tisíce štýlov, najnovšie trendy a nový tovar je na sklade každých pár dní. "Typické sú pre ňu lacné a nekvalitné materiály, čo spôsobuje znehodnotenie oblečenia po niekoľkých vypraniach," konštatuje SAŽP. Dodáva, že pri praní takéhoto oblečenia sa uvoľňujú mikroplasty, ktoré nezachytia ani čistiarne odpadových vôd.
Szabóová pokračuje, že nekvalitnými, lacnými odevmi ohrozujú ľudia vodstvo. Materiály totiž obsahujú toxické látky, ktoré sa pri praní uvoľňujú a odplávajú do kanalizácie, čím sa ďalej dostávajú do životného prostredia a znečisťujú vodu aj pôdu.
Oblečenie začalo byť pred 20 rokmi lacnejšie, trendové cykly sa zrýchlili a nákup sa stal formou zábavy, poukazuje Szabóová. "Začali vládnuť globálne reťazce a internetové obchody," poznamenala. "Fast fashion" má podľa klimatologičky aj etický problém, pretože takéto oblečenie sa vyrába v krajinách s najlacnejšou pracovnou silou.
SAŽP vidí riešenie v tzv. "slow fashion". "Spomaľuje životný cyklus oblečenia, proces jeho výroby, nákupu, nosenia a následného vyradenia. Cieľom je zvýšiť životnosť oblečenia a jeho kvalitu," tvrdí. Pomalá móda by sa podľa agentúry mala stať dôležitou súčasťou nového konceptu obehovej ekonomiky, kde je oblečenie a textil v obehu tak dlho, ako je to len možné. "Znižujú sa tak nároky na nové prírodné zdroje na jednej strane, a tiež množstvo vzniknutého odpadu na strane druhej," konštatuje.
SAŽP v januárovej výzve v rámci pokračujúcej kampane "Zatoč s odpadom" prináša niekoľko rád, ako eliminovať dosahy rýchlej módy a obliekať sa zodpovedne. Odporúča starostlivo uvažovať, aký kus oblečenia nevyhnutne človek potrebuje do svojho šatníka. Zaobstarať by ho mal tak, aby bol finančne výhodný a zároveň šetrný k prírode. Ďalej radí, že oblečenie si môže človek sám navrhnúť a ušiť si vlastný módny kúsok.
Vyrobiť nový kúsok oblečenia sa dá aj zo starého, proces sa nazýva upcyklácia. Nový kus oblečenia sa dá získať aj na swape, kde si môže človek vymeniť kus za kus, alebo si ho môže vymeniť medzi kamarátmi či na výmennej akcii v škole. SAŽP poukazuje, že oblečenie na nejakú príležitosť sa dá požičať od kamarátov alebo rodiny. Radí tiež nakupovanie v bazáre či v secondhande. Voľbou môže byť aj kúpenie si oblečenia od lokálneho výrobcu s dobrým menom a zodpovednou značkou.
Za rok 2018 predstavoval textilný odpad na Slovensku približne 10,6 kilogramu na jedného obyvateľa, spolu 57.721 ton odpadu z textilu a obuvi, uvádza SAŽP. Dôvodom zhoršenia situácie s rýchlou módou je, že ponúka tisíce štýlov, najnovšie trendy a nový tovar je na sklade každých pár dní. "Typické sú pre ňu lacné a nekvalitné materiály, čo spôsobuje znehodnotenie oblečenia po niekoľkých vypraniach," konštatuje SAŽP. Dodáva, že pri praní takéhoto oblečenia sa uvoľňujú mikroplasty, ktoré nezachytia ani čistiarne odpadových vôd.
Szabóová pokračuje, že nekvalitnými, lacnými odevmi ohrozujú ľudia vodstvo. Materiály totiž obsahujú toxické látky, ktoré sa pri praní uvoľňujú a odplávajú do kanalizácie, čím sa ďalej dostávajú do životného prostredia a znečisťujú vodu aj pôdu.
Oblečenie začalo byť pred 20 rokmi lacnejšie, trendové cykly sa zrýchlili a nákup sa stal formou zábavy, poukazuje Szabóová. "Začali vládnuť globálne reťazce a internetové obchody," poznamenala. "Fast fashion" má podľa klimatologičky aj etický problém, pretože takéto oblečenie sa vyrába v krajinách s najlacnejšou pracovnou silou.
SAŽP vidí riešenie v tzv. "slow fashion". "Spomaľuje životný cyklus oblečenia, proces jeho výroby, nákupu, nosenia a následného vyradenia. Cieľom je zvýšiť životnosť oblečenia a jeho kvalitu," tvrdí. Pomalá móda by sa podľa agentúry mala stať dôležitou súčasťou nového konceptu obehovej ekonomiky, kde je oblečenie a textil v obehu tak dlho, ako je to len možné. "Znižujú sa tak nároky na nové prírodné zdroje na jednej strane, a tiež množstvo vzniknutého odpadu na strane druhej," konštatuje.
SAŽP v januárovej výzve v rámci pokračujúcej kampane "Zatoč s odpadom" prináša niekoľko rád, ako eliminovať dosahy rýchlej módy a obliekať sa zodpovedne. Odporúča starostlivo uvažovať, aký kus oblečenia nevyhnutne človek potrebuje do svojho šatníka. Zaobstarať by ho mal tak, aby bol finančne výhodný a zároveň šetrný k prírode. Ďalej radí, že oblečenie si môže človek sám navrhnúť a ušiť si vlastný módny kúsok.
Vyrobiť nový kúsok oblečenia sa dá aj zo starého, proces sa nazýva upcyklácia. Nový kus oblečenia sa dá získať aj na swape, kde si môže človek vymeniť kus za kus, alebo si ho môže vymeniť medzi kamarátmi či na výmennej akcii v škole. SAŽP poukazuje, že oblečenie na nejakú príležitosť sa dá požičať od kamarátov alebo rodiny. Radí tiež nakupovanie v bazáre či v secondhande. Voľbou môže byť aj kúpenie si oblečenia od lokálneho výrobcu s dobrým menom a zodpovednou značkou.
