Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
K harmonike sa Tibor Čík dostal ako dieťa.
Autor TASR
Nová Baňa 7. marca (TASR) - Tibor Čík z Novej Bane má zaujímavú záľubu, v ktorej spája svoje zručnosti v niekoľkých starých remeslách ako je kovotlač, drevorezba či kovorytectvo, ale aj lásku k hudbe a spevu. Vo svojej dielni vo voľnom čase opravuje a vyrába heligónky.
K harmonike sa Tibor Čík dostal ako dieťa. "Môj strýco dakedy hrával na harmonike. Ja som chodil k starkej na prázdniny a on robil v Čechách, tak som tam objavil takú starú heligónku," zaspomínal si na detstvo. Ako mládežník hrával skôr na gitare, no k harmonike sa vrátil až po vojenčine, kedy jednu objavil u svojej priateľky, jeho dnešnej manželky.
On sám je v hre na heligónke samoukom a preto ho teší, že v Základnej umeleckej škole v Novej Bani sa hra na heligónke stala samostatným predmetom. Miestne deti tak majú príležitosť naučiť sa hrať na tomto nástroji pod odborným vedením. Na druhej strane priznáva, že osloviť mladých hrou na harmonike, nie je také jednoduché ako voľakedy. "Kedysi to bolo bežné, hralo sa na páračkách, zabíjačkách. Vo vrchárskych osídlach bola kedysi heligónka normálna vec," konštatoval Čík.
Novobanský výrobca heligónok sa môže pochváliť tým, že takmer všetky komponenty tohto hudobného nástroja si vie vyrobiť sám. "Okrem hlasovej časti, to sú hlasy, ktoré hrajú. Tie objednávam," vysvetlil. Materiál na ich výrobu objednáva z celej Európy - Nemecka, Slovinska, Švajčiarska, Talianska, ale aj Česka. V jeho dielni tak napríklad vznikajú mechy, pri výrobe ktorých mu pomáha manželka, či telo heligónky, ktoré je zo smrekového dreva. Náročnou prácou je aj konečné zdobenie heligónky intarziami, ktoré môžu byť jednoduchšie alebo náročnejšie, zdobenejšie. Od toho sa podľa Číka odvíja aj cena heligónky, čím je zdobenejšia, tým je aj drahšia. Na heligónke v jej konečnej podobe nechýba ani meno výrobcu a miesto, kde ju vyrobil.
"Do každej jednej sa snažím dať niečo nové a pritom zachovať aj to staré," povedal Čík. Aj keď doteraz podľa jeho slov viac heligónok opravil, ako vyrobil, na svoje výrobky je patrične hrdý. Najviac sa mu podľa jeho slov páči tá, ktorú vyrábal pre miestnu základnú umeleckú školu. "Myslím, že sa podaril urobiť veľmi dobrý nástroj, vzhľadovo aj po hudobnej stránke," podotkol.
K harmonike sa Tibor Čík dostal ako dieťa. "Môj strýco dakedy hrával na harmonike. Ja som chodil k starkej na prázdniny a on robil v Čechách, tak som tam objavil takú starú heligónku," zaspomínal si na detstvo. Ako mládežník hrával skôr na gitare, no k harmonike sa vrátil až po vojenčine, kedy jednu objavil u svojej priateľky, jeho dnešnej manželky.
On sám je v hre na heligónke samoukom a preto ho teší, že v Základnej umeleckej škole v Novej Bani sa hra na heligónke stala samostatným predmetom. Miestne deti tak majú príležitosť naučiť sa hrať na tomto nástroji pod odborným vedením. Na druhej strane priznáva, že osloviť mladých hrou na harmonike, nie je také jednoduché ako voľakedy. "Kedysi to bolo bežné, hralo sa na páračkách, zabíjačkách. Vo vrchárskych osídlach bola kedysi heligónka normálna vec," konštatoval Čík.
Novobanský výrobca heligónok sa môže pochváliť tým, že takmer všetky komponenty tohto hudobného nástroja si vie vyrobiť sám. "Okrem hlasovej časti, to sú hlasy, ktoré hrajú. Tie objednávam," vysvetlil. Materiál na ich výrobu objednáva z celej Európy - Nemecka, Slovinska, Švajčiarska, Talianska, ale aj Česka. V jeho dielni tak napríklad vznikajú mechy, pri výrobe ktorých mu pomáha manželka, či telo heligónky, ktoré je zo smrekového dreva. Náročnou prácou je aj konečné zdobenie heligónky intarziami, ktoré môžu byť jednoduchšie alebo náročnejšie, zdobenejšie. Od toho sa podľa Číka odvíja aj cena heligónky, čím je zdobenejšia, tým je aj drahšia. Na heligónke v jej konečnej podobe nechýba ani meno výrobcu a miesto, kde ju vyrobil.
"Do každej jednej sa snažím dať niečo nové a pritom zachovať aj to staré," povedal Čík. Aj keď doteraz podľa jeho slov viac heligónok opravil, ako vyrobil, na svoje výrobky je patrične hrdý. Najviac sa mu podľa jeho slov páči tá, ktorú vyrábal pre miestnu základnú umeleckú školu. "Myslím, že sa podaril urobiť veľmi dobrý nástroj, vzhľadovo aj po hudobnej stránke," podotkol.
