Za "senzačný paleontologický nález" označila dnes univerzita v rakúskom Innsbrucku nájdenie takmer kompletnej kostry vymretého plaza, príbuzného pravekým jašterom.
Autor TASR
Seefeld 19. apríla (TASR) - Za "senzačný paleontologický nález" označila dnes univerzita v rakúskom Innsbrucku nájdenie takmer kompletnej kostry vymretého plaza, príbuzného pravekým jašterom.
Kostru zrejme mladého živočícha, nazývaného Langobardisaurus pandolfii, našli v bridliciach pri obci Seefeld, severne od Innsbrucku. Ide o plaza malého vzrastu s dlhým krkom a chvostom, opísala agentúra APA.
Olejové bridlice pri Seefelde vznikli zhruba pred 210 miliónmi rokov, keď bolo územie tejto časti súčasných Álp členitým tropickým morom pripomínajúcim terajšie Bahamy.
V tomto mori boli podľa odborníkov hlbočiny, v ktorých dochádzalo k podobnému javu ako v terajšom Čiernom mori. Zlá cirkulácia vody a častejší výskyt morských rias spôsobili, že v istej hĺbke sa spotreboval kyslík a na morskom dne sa ukladalo hnijúce bahno.
Toto pre život mimoriadne nevhodné prostredie však paradoxne vytvorilo predpoklady na to, že sa v ňom uchovali mnohé fosílne zvyšky z vtedajších čias, bohatých na životné formy.
Vzhľadom na chýbajúci kyslík totiž organizmy v bahne nezhnili, ale zmenili sa na skameneliny, vysvetlil profesor Christoph Spötl z inštitútu pre geológiu a paleontológiu univerzity v Innsbrucku.
Kostru zrejme mladého živočícha, nazývaného Langobardisaurus pandolfii, našli v bridliciach pri obci Seefeld, severne od Innsbrucku. Ide o plaza malého vzrastu s dlhým krkom a chvostom, opísala agentúra APA.
Olejové bridlice pri Seefelde vznikli zhruba pred 210 miliónmi rokov, keď bolo územie tejto časti súčasných Álp členitým tropickým morom pripomínajúcim terajšie Bahamy.
V tomto mori boli podľa odborníkov hlbočiny, v ktorých dochádzalo k podobnému javu ako v terajšom Čiernom mori. Zlá cirkulácia vody a častejší výskyt morských rias spôsobili, že v istej hĺbke sa spotreboval kyslík a na morskom dne sa ukladalo hnijúce bahno.
Toto pre život mimoriadne nevhodné prostredie však paradoxne vytvorilo predpoklady na to, že sa v ňom uchovali mnohé fosílne zvyšky z vtedajších čias, bohatých na životné formy.
Vzhľadom na chýbajúci kyslík totiž organizmy v bahne nezhnili, ale zmenili sa na skameneliny, vysvetlil profesor Christoph Spötl z inštitútu pre geológiu a paleontológiu univerzity v Innsbrucku.