Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za efektívny prostriedok, pomáhajúci znižovať riziko extrémistických prejavov považuje bývalý líder neonacistickej organizácie, Nór Tom Olsen, všímavosť a angažovanosť verejnosti.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 7. novembra (TASR) – Na boj proti extrémizmu neexistuje univerzálny recept, už aj preto, že príčiny vedúce k extrémistickým prejavom sú rôznorodé. To je však dôvod, aby sa o príčinách vzniku extrémizmu viedla veľmi aktívna diskusia a výmena skúseností. V rozhovore pre TASR to uviedol Nór Tom Olsen, bývalý líder neonacistickej organizácie, ktorý v súčasnosti pracuje ako policajný koordinátor pri projektoch prevencie voči násilným formám extrémizmu.
Za efektívny prostriedok, pomáhajúci znižovať riziko extrémistických prejavov považuje Olsen všímavosť a angažovanosť verejnosti. "Dôležité je, aby sme neostali nevšímaví voči prejavom extrémizmu a postavili sa proti tomu, čo považujeme za nesprávne a nebezpečné. Zárodok nebezpečného extrémizmu sa začína už maľovaním svastiky na stenách, ubližovaním druhým," pripomínal Olsen. Dodal, že úlohou nie je nahradiť políciu, ktorá má zasahovať pri porušovaní zákona, no je potrebné neignorovať takéto javy. "Ide o to, aby sme sa o tom rozprávali doma v rodine, so susedom, v našom okolí. Ak počujete ľudí hovoriť zle o menšinách či špecifických skupinách ľudí, je dôležité dať najavo, že toto nie je v poriadku," zdôraznil Olsen.
Vysvetľovanie zla a pomýlenosti násilného extrémizmu má podľa Olsena význam aj pre zmenu v myslení samotných extrémistov. "Ľudia vždy môžu zmeniť svoj pohľad, nech už je akokoľvek extrémistický," povedal Olsen a konštatoval, že on sám je toho najlepším príkladom. "Ja som bol veľmi, veľmi, veľmi extrémistický. A veľmi som veril tomu, čo hlásam," konštatoval. Priznal, že veľa ľudí v jeho okolí by si na zmenu jeho osobnosti nevsadilo. "Skôr si mysleli, že skončím s guľkou v hlave, čo sa nenaplnilo, hoci, nechýbalo tomu naozaj veľa," zhodnotil bývalý vodca nórskej neonacistickej organizácie i člen Ku-klux-Klanu. Zdôraznil, že ani on sám by nepovedal, že ho k zmene dovedú dvaja černosi, z ktorých ho jeden nezabil a druhý mu pomohol prežiť...
Rozhovor s Tomom Olsenom i jeho životný príbeh prinesie TASR v rámci svojho spravodajského servisu v nedeľu (8.11.) v rámci multimediálneho seriálu Osobnosti: tváre, myšlienky.
Za efektívny prostriedok, pomáhajúci znižovať riziko extrémistických prejavov považuje Olsen všímavosť a angažovanosť verejnosti. "Dôležité je, aby sme neostali nevšímaví voči prejavom extrémizmu a postavili sa proti tomu, čo považujeme za nesprávne a nebezpečné. Zárodok nebezpečného extrémizmu sa začína už maľovaním svastiky na stenách, ubližovaním druhým," pripomínal Olsen. Dodal, že úlohou nie je nahradiť políciu, ktorá má zasahovať pri porušovaní zákona, no je potrebné neignorovať takéto javy. "Ide o to, aby sme sa o tom rozprávali doma v rodine, so susedom, v našom okolí. Ak počujete ľudí hovoriť zle o menšinách či špecifických skupinách ľudí, je dôležité dať najavo, že toto nie je v poriadku," zdôraznil Olsen.
Vysvetľovanie zla a pomýlenosti násilného extrémizmu má podľa Olsena význam aj pre zmenu v myslení samotných extrémistov. "Ľudia vždy môžu zmeniť svoj pohľad, nech už je akokoľvek extrémistický," povedal Olsen a konštatoval, že on sám je toho najlepším príkladom. "Ja som bol veľmi, veľmi, veľmi extrémistický. A veľmi som veril tomu, čo hlásam," konštatoval. Priznal, že veľa ľudí v jeho okolí by si na zmenu jeho osobnosti nevsadilo. "Skôr si mysleli, že skončím s guľkou v hlave, čo sa nenaplnilo, hoci, nechýbalo tomu naozaj veľa," zhodnotil bývalý vodca nórskej neonacistickej organizácie i člen Ku-klux-Klanu. Zdôraznil, že ani on sám by nepovedal, že ho k zmene dovedú dvaja černosi, z ktorých ho jeden nezabil a druhý mu pomohol prežiť...
Rozhovor s Tomom Olsenom i jeho životný príbeh prinesie TASR v rámci svojho spravodajského servisu v nedeľu (8.11.) v rámci multimediálneho seriálu Osobnosti: tváre, myšlienky.
