Bratislava 21. októbra (TASR) – Už tretí raz za posledný rok vybral americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) záber slovenského astrofotografa Tomáša Slovinského ako Astronomický snímok dňa (APOD).

„Fotografia vznikla na Sardínii 3. januára tohto roku, teda pochádza už spred trištvrte roka. Hoci som snímku publikoval skôr, až teraz som sa dostal k jej úplnému spracovaniu, ktoré mi prišlo aktuálne, pretože vrcholí aktivita meteorického roja Orionidy – a moja snímka z januára takisto zachytáva vtedy aktívny meteorický roj Kvadrantidy,“ povedal pre TASR astrofotograf Tomáš Slovinský.

Ako dodal, popri meteoroch z roja Kvadrantíd je na snímke dobre viditeľná aj Mliečna cesta, známe a v zime dobre pozorovateľné súhvezdie Orión, okolité hmloviny a zelené a červené žiarenie atmosféry – takzvaný airglow. „Fotografia kombinuje viac ako 60 expozícií s rozpätím viac než 220 stupňov a zobrazuje tak množstvo klenotov nočnej oblohy,“ doplnil Slovinský.

Na Sardíniu cestoval Tomáš Slovinský za priaznivými pozorovacími a fotografickými podmienkami ešte pred Silvestrom 2019.

„Boli sme už druhý deň bez spánku, takže sa mi prvý raz v živote prihodilo, že som prespal silvestrovskú noc a zobudil sa až ráno na Nový rok. Trpezlivosť a vytrvalosť sa však vyplatila a 3. januára mohla vzniknúť táto ocenená fotografia,“ popísal Slovinský okolností, za akých fotografiu zhotovil.

NASA ju podľa jeho odhadov vybrala za snímku dňa veľmi rýchlo. Práve teraz totiž takisto možno pozorovať meteory z ďalšieho známeho roja Orionidy, hoci doterajšie počasie ich pozorovaniu veľmi neprialo.

Mars na dosah ruky

Popri meteorickom roji dominuje na októbrovej oblohe planéta Mars, ktorá sa 6. októbra priblížila k Zemi na najtesnejšiu vzdialenosť 62,1 milióna kilometrov a o týždeň neskôr sa ocitla v opozícii voči Slnku. V tejto chvíli, teda 21. októbra, je vzdialenosť medzi planétami 64,77 milióna km.

Obe planéty sa na svojich obežných dráhach dostávajú do tesnej blízkosti približne raz za dva roky a dva mesiace. (Marsu trvá 687 dní, kým obehne okolo Slnka, teda rok je tu takmer dva razy taký dlhý ako na Zemi.) Vzhľadom na zakrivenie obežných dráh oboch planét je však ich vzájomné priblíženie niekedy tesnejšie, inokedy ich delí väčšia vzdialenosť.

Napríklad 31. júla to bolo iba 57,5 milióna kilometrov, teda ešte menej než tento rok, 27. augusta 2003 dokonca iba 55,8 milióna kilometra. No 5. marca 2012 sa Mars priblížil na čosi cez 100 miliónov km. Tak blízko seba ako v októbri 2020 sa ocitnú Mars a Zem zasa až v roku 2035.

Pri pohľade voľným okom sa tieto maximálne priblíženia od seba až tak nápadne nelíšia – vždy v období, keď je Mars k Zemi najbližšie, vidno ho počas niekoľkých týždňov resp. mesiacov ako zreteľný oranžovočervený objekt, jasnejší než okolité hviezdy. Pri tesnejších priblíženiach však možno lepšie pozorovať planétu prostredníctvom ďalekohľadu. Oveľa zreteľnejšie sa dajú vidieť prachové štruktúry na povrchu planéty, prípadne aj čiapočky zo suchého ľadu na póloch.

„Voľným okom teda Mars nevidíme väčší, ale vidíme ho ako jasnejší. Momentálne svojou jasnosťou dominuje na nočnej oblohe, až kým nadránom nevyjde Venuša,“ vysvetlil Tomáš Slovinský.

Mars vychádza nad obzor po 17:30 h a zapadá až ráno pred 6:30 h, jeho zdanlivá jasnosť predstavuje teraz počas maxima – 2,5 magnitúdy (mag), Venuša vychádzajúca okolo 4. hodiny ráno dosahuje jas – 3,9 mag. Večer asi do pol jedenástej vidno aj o čosi menej jasný Jupiter (– 2,1 mag) a blízko pri ňom Saturn (0,6 mag). Pri dobrej oblohe a ostrom zraku možno pozorovať v druhej polovici noci aj Urán v súhvezdí Barana a so zdanlivou veľkosťou 5,7 mag, čo je na hranici viditeľnosti voľným okom.

Svetlo zo Slnečnej sústavy

Napokon v súčasnom období nastávajú priaznivé okolnosti pre pozorovanie zodiakálneho svetla – ide o svetielkujúce drobné častice Slnečnej sústavy, ktoré majú, logicky, najväčšiu koncentráciu v jej rovine. Preto sú v rovine ekliptiky najlepšie pozorovateľné.

„Práve v marci a októbri ekliptika zviera najväčší uhol s horizontom a smeruje takmer kolmo hore k zenitu. Vďaka tomu vidíme zodiakálne svetlo ako pomerne silné, najmä ak sa nachádzame v oblasti, kde je čistejší vzduch a málo svetelného smogu. Toto svetlo možno porovnať s jasom Mliečnej dráhy v zimnom období,“ dodal astrofotograf a popularizátor astronómie Tomáš Slovinský.

Foto: Tomáš Slovinský