Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Múzeum presne nevie, kde sa nachádzala hradná mučiareň, jednou z možností však je podzemný priestor pod Stĺpovou sieňou.
Autor TASR
Bojnice 15. marca (TASR) - Niekdajší hrad v Bojniciach v sebe ukrýval i hradnú mučiareň. Po poslednej prestavbe objektu na prelome 19. a 20. storočia zanikla, no o jej existencii svedčí niekoľko záznamov.
"V matrike úmrtí bojnickej farnosti nachádzame zápis z 27. decembra 1777, že o štvrtej hodine vo väznici bojnického hradu - in arresto Arcis Bajmocz - vo veku 47 rokov zomrel Juraj Dian. Pomazania umierajúceho sa mu nedostalo, z čoho môžeme usúdiť, že zomrel náhle. Ak miestom úmrtia bola hradná mučiareň, nad príčinou úmrtia nemusíme dlho premýšľať," načrtol archivár Slovenského národného múzea (SNM) - Múzea Bojnice Erik Kližan na webe SNM s tým, že muža pochovali dva dni po smrti na starom cintoríne v okolí bojnického kostola.
V hradnej mučiarni podľa neho skonal 13. októbra 1783 i 38-ročný Ján Čakatur, tentoraz už zaopatrený sviatosťami, s najväčšou pravdepodobnosťou na ňom vykonali hrdelný trest.
Hradnú mučiareň tiež nepriamo spomína i iný záznam o unikátnej a známej Vzbure prievidzských žien z roku 1771. "Ženy (a s nimi i niekoľko sympatizujúcich mužov), ktoré sa vzbúrili proti neprávosti bojnického panstva, boli po potlačení vzbury potrestané palicovaním. Skôr ako došlo k rozsudku, ženy pochytali a ich priznanie získali aj násilnou cestou, a to v Bojniciach, v hradnom väzení. Trest 40 až 60 rán korbáčom vykonali na tom istom mieste alebo na výstrahu ostatným na prievidzskom námestí," priblížil Kližan.
Pravdepodobne posledný záznam o existencii mučiarne na bojnickom hrade podľa neho pochádza z revolučného roku 1848, keď sa obyvatelia handlovskej doliny vzopreli ďalšiemu odovzdávaniu poddanských dávok zemepánovi a vďaka novým zákonom si privlastnili urbársku pôdu. "Ale zemepán si zaumienil zobrať svoje násilím. Vzbúrencov dal pochytať, uväzniť a v noci boli v hradnej väznici palicovaní, korbáčovaní alebo virgasovaní. Richtári obcí handlovskej doliny podali voči zlovôli bývalého zemepána sťažnosť na uhorské ministerstvo. Jej výsledok nepoznáme. V roku 1848 sa však úloha bojnickej hradnej mučiarne či hladomorne skončila. Neskôr celkom zanikla," doplnil archivár múzea.
Múzeum presne nevie, kde sa nachádzala hradná mučiareň, jednou z možností však je podzemný priestor pod Stĺpovou sieňou. Dve podzemné miestnosti nemajú žiadne okná, len dvojicu vetracích šácht. "O dávnom využití tohto miesta svedčia nápisy na stenách. Tri letopočty – 1774, 1790, 1804 - a niekoľko iniciál, pravdepodobne mien väznených. Pripomínajú zabudnutú kapitolu dejín Bojnického zámku," dodal Kližan.
"V matrike úmrtí bojnickej farnosti nachádzame zápis z 27. decembra 1777, že o štvrtej hodine vo väznici bojnického hradu - in arresto Arcis Bajmocz - vo veku 47 rokov zomrel Juraj Dian. Pomazania umierajúceho sa mu nedostalo, z čoho môžeme usúdiť, že zomrel náhle. Ak miestom úmrtia bola hradná mučiareň, nad príčinou úmrtia nemusíme dlho premýšľať," načrtol archivár Slovenského národného múzea (SNM) - Múzea Bojnice Erik Kližan na webe SNM s tým, že muža pochovali dva dni po smrti na starom cintoríne v okolí bojnického kostola.
V hradnej mučiarni podľa neho skonal 13. októbra 1783 i 38-ročný Ján Čakatur, tentoraz už zaopatrený sviatosťami, s najväčšou pravdepodobnosťou na ňom vykonali hrdelný trest.
Hradnú mučiareň tiež nepriamo spomína i iný záznam o unikátnej a známej Vzbure prievidzských žien z roku 1771. "Ženy (a s nimi i niekoľko sympatizujúcich mužov), ktoré sa vzbúrili proti neprávosti bojnického panstva, boli po potlačení vzbury potrestané palicovaním. Skôr ako došlo k rozsudku, ženy pochytali a ich priznanie získali aj násilnou cestou, a to v Bojniciach, v hradnom väzení. Trest 40 až 60 rán korbáčom vykonali na tom istom mieste alebo na výstrahu ostatným na prievidzskom námestí," priblížil Kližan.
Pravdepodobne posledný záznam o existencii mučiarne na bojnickom hrade podľa neho pochádza z revolučného roku 1848, keď sa obyvatelia handlovskej doliny vzopreli ďalšiemu odovzdávaniu poddanských dávok zemepánovi a vďaka novým zákonom si privlastnili urbársku pôdu. "Ale zemepán si zaumienil zobrať svoje násilím. Vzbúrencov dal pochytať, uväzniť a v noci boli v hradnej väznici palicovaní, korbáčovaní alebo virgasovaní. Richtári obcí handlovskej doliny podali voči zlovôli bývalého zemepána sťažnosť na uhorské ministerstvo. Jej výsledok nepoznáme. V roku 1848 sa však úloha bojnickej hradnej mučiarne či hladomorne skončila. Neskôr celkom zanikla," doplnil archivár múzea.
Múzeum presne nevie, kde sa nachádzala hradná mučiareň, jednou z možností však je podzemný priestor pod Stĺpovou sieňou. Dve podzemné miestnosti nemajú žiadne okná, len dvojicu vetracích šácht. "O dávnom využití tohto miesta svedčia nápisy na stenách. Tri letopočty – 1774, 1790, 1804 - a niekoľko iniciál, pravdepodobne mien väznených. Pripomínajú zabudnutú kapitolu dejín Bojnického zámku," dodal Kližan.
