Londýn/Paríž/Bratislava 6. mája (TASR) – Podmorský dopravný tunel pod kanálom La Manche, spájajúci Francúzsko s Veľkou Britániou, slávnostne otvorila britská kráľovná Alžbeta II. a vtedajší francúzsky prezident Francois Mitterrand v Calais 6. mája 1994. V pondelok 6. mája uplynie od tejto udalosti 25 rokov.
Kráľovnú a prezidenta sa na slávnostnú ceremóniu na francúzskej strane tunela priviezli vo vlakoch. Tie sa zastavili oproti sebe na jednej koľaji. Pre túto výnimočnú príležitosť bola odstavená príslušná vetva bezpečnostného zariadenia. Po prestrihnutí pásky sa prezident a kráľovná za 35 minút dopravili na britskú stranu tunela, kde opäť prestrihli pásku. Na slávnosti sa zúčastnili aj robotníci Philippe Cozette a Graham Fagg, ktorí v decembri 1990 ako prví prerazili stenu spájajúcu dve časti bezpečnostného tunela. Vtedy sa uskutočnila aj krátka oslava so šampanským; išlo o jedinú a jedinečnú príležitosť pripiť si, a to v podzemí.
Na archívnej snímke z 5. decembra 1996 pohľad na Eurotunel pod Lamanšským prielivom.Foto: TASR/AP
Myšlienka podmorského spojenia medzi Francúzskom a Britániou siaha do roku 1802. Vtedy francúzsky inžinier Albert Mathieu navrhol Napoleonovi Bonapartemu spojiť Francúzsko s Britániou pomocou obrieho podmorského potrubia, v ktorom by jazdili kočiare. Neskôr sa objavila záplava projektov na spojenie starého kontinentu s Britániou. Všetky plány stroskotali na technických problémoch a strachu Britov zo straty svojej ostrovnej nezávislosti.
Dohodu o vybudovaní tunela popod prieliv La Manche slávnostne podpísali 12. februára 1986 v Canterburskej katedrále vtedajší francúzsky prezident Francois Mitterrand s predsedníčkou britskej vlády Margaret Thatcherovou.
Eurotunel, ilustračné fotoFoto: TASR/AP Photo
Podmorský tunel, medzi anglickým Folkestone a francúzskym Calais, je 50,450 km dlhý. Tvoria ho dva tunely pre nákladnú a osobnú železnicu, medzi ktorými sa nachádza obslužný a únikový tunel. Tunel prebieha v hĺbke 40 m pod dnom mora.
Prvé vlaky s cestujúcimi prešli tunelom 14. novembra 1994. Kyvadlovú dopravu v tuneli zaisťujú vlaky, ktoré prepravujú cestujúcich, osobné a nákladné automobily medzi terminálmi v oboch mestách. Vysokorýchlostné vlaky Eurostar spájajú Londýn s Parížom a Bruselom. Cesta aj s nakladaním a vykladaním vozidiel trvá z Londýna do Paríža dve hodiny a 15 minút, z Londýna do Bruselu hodinu a 51 minút. Prejazd tunelom trvá približne 35 minút.
Náklady na stavbu Eurotunela dosiahli deväť miliárd libier.
Najdlhším a najhlbším dopravným tunelom na svete je švajčiarsky Gotthardský pätný tunel, vedúci popod Gotthardský masív, s dĺžkou 57,1 km. Druhý v poradí je tunel Seikan (53,85 km ), ktorý spája japonské ostrovy Honšú a Hokkaidó. Tretím je práve tunel vedúci popod La Manche. Vlastní a riadi ho britsko-francúzska spoločnosť Eurotunnel.
Od roku 1997 stratili akcie Eurotunnela 90 percent hodnoty investícií. Začiatkom apríla 2004 došlo vo firme doslova k zemetraseniu. Časť akcionárov sa vzbúrila proti vtedajšiemu vedeniu a vymenila ho. Spoločnosť Eurotunnel vlastní licenciu na prevádzku tunela až do roku 2086.
"Tunel pod La Manche je taká jedinečná stavba ako most Golden Gate alebo opera v Sydney. Problémom je, že ho nik nemôže vidieť a obdivovať ako iné monumentálne projekty," uviedol na margo diela šéf spoločnosti Eurotunnel John Keefe.
