Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Sčítanie prinieslo pomerne hodnoverné údaje o počte obyvateľov a domov v krajine, stoliciach a jednotlivých obciach.
Autor TASR
Bratislava 1. mája (TASR) - Uhorský kráľ Jozef II. vydal pred 230 rokmi 1. mája 1784 nariadenie o sčítaní ľudu. Bolo to prvé sčítanie všetkého obyvateľstva Uhorska. Samotné sčítanie sa začalo v novembri 1784 a dokončilo sa až v roku 1787. Podľa tohto cenzu malo Uhorsko 6.467.829 obyvateľov.
Jozef II. nariadil aj priebežné registrácie obyvateľstva, z ktorých údaje o pohybe obyvateľstva mali byť zaregistrované v Knihe o populácii a raz ročne sa zapisovali na individuálne sčítacie hárky strážené v archívoch.
Na základe nariadenia panovníka Jozefa II. došlo k sčítaniu obyvateľstva Uhorska vrátane šľachty. Sčítanie prinieslo pomerne hodnoverné údaje o počte obyvateľov a domov v krajine, stoliciach a jednotlivých obciach. Obyvateľstvo sa vtedy členilo podľa rodinného stavu, respektíve podľa spoločenského postavenia. Zbierali sa údaje o migrácii ľudí a v rámci určitých hraníc sa uvádzalo vekové rozloženie mužskej populácie. Sčítanie spracovalo aj údaje o počte a štruktúre rodín (domácnosti) bývajúcich v jednom dome. Povolania sa registrovali len všeobecne a náboženská príslušnosť nebola súčasťou dotazníkov.
Sčítanie obyvateľstva znamenalo súpis majetkov, vrátane kúrií a kaštieľov a šľachta ho prijala s nevôľou. Dva súpisy, jeden v rokoch 1784-1885 a opakovaný v rokoch 1786-1887, boli na dlhú dobu aj posledné.
Ešte pred nariadením Jozefa II. sa od roku 1771 v krajine konali tzv. súpisy duší - conscriptiones animarum. Po smrti Jozefa II. sa súpisy duší zasa obnovili. Tieto súpisy znamenali podrobnú a presnú evidenciu obyvateľstva. Týkali sa len slobodných kráľovských a banských miest, zemepanských miest a dedín. Pri tejto evidencii obyvateľstva vznikali dva druhy písomností - súpisy obyvateľstva a výkazy obyvateľstva. Na základe súpisov obyvateľstva sa vyhotovovali výkazy, ktoré smerovali do Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rady na ďalšie spracovanie.
Jozef II. nariadil aj priebežné registrácie obyvateľstva, z ktorých údaje o pohybe obyvateľstva mali byť zaregistrované v Knihe o populácii a raz ročne sa zapisovali na individuálne sčítacie hárky strážené v archívoch.
Na základe nariadenia panovníka Jozefa II. došlo k sčítaniu obyvateľstva Uhorska vrátane šľachty. Sčítanie prinieslo pomerne hodnoverné údaje o počte obyvateľov a domov v krajine, stoliciach a jednotlivých obciach. Obyvateľstvo sa vtedy členilo podľa rodinného stavu, respektíve podľa spoločenského postavenia. Zbierali sa údaje o migrácii ľudí a v rámci určitých hraníc sa uvádzalo vekové rozloženie mužskej populácie. Sčítanie spracovalo aj údaje o počte a štruktúre rodín (domácnosti) bývajúcich v jednom dome. Povolania sa registrovali len všeobecne a náboženská príslušnosť nebola súčasťou dotazníkov.
Sčítanie obyvateľstva znamenalo súpis majetkov, vrátane kúrií a kaštieľov a šľachta ho prijala s nevôľou. Dva súpisy, jeden v rokoch 1784-1885 a opakovaný v rokoch 1786-1887, boli na dlhú dobu aj posledné.
Ešte pred nariadením Jozefa II. sa od roku 1771 v krajine konali tzv. súpisy duší - conscriptiones animarum. Po smrti Jozefa II. sa súpisy duší zasa obnovili. Tieto súpisy znamenali podrobnú a presnú evidenciu obyvateľstva. Týkali sa len slobodných kráľovských a banských miest, zemepanských miest a dedín. Pri tejto evidencii obyvateľstva vznikali dva druhy písomností - súpisy obyvateľstva a výkazy obyvateľstva. Na základe súpisov obyvateľstva sa vyhotovovali výkazy, ktoré smerovali do Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rady na ďalšie spracovanie.
