Bratislava 19. marca (TASR) – Medzinárodná skupina vedcov vrátane evolučného biológa Univerzity Komenského (UK) v Bratislave Jozefa Klembaru zistila, kedy a u ktorej skupiny stavovcov začala krvné bunky produkovať kostná dreň. Život v suchozemskom prostredí pre štvornožce znamenal transformáciu orgánov spojených s dýchaním, rozmnožovaním či sluchom. Ďalšou a nemenej dôležitou adaptáciou bola tvorba krvných buniek. Ich publikácia vyšla začiatkom marca v časopise eLife. TASR o tom informovala hovorkyňa UK Lenka Miller.

Život v suchozemskom prostredí pre štvornožce znamenal transformáciu orgánov spojených s dýchaním, rozmnožovaním či sluchom. Ďalšou a nemenej dôležitou adaptáciou bola tvorba krvných buniek, ktoré tvoria takmer polovicu obsahu krvi a sú medzi nimi krvné doštičky, červené a biele krvinky. U vodných stavovcov sa krvinky tvoria v mäkkých orgánoch – v obličkách alebo v pečeni, ale u väčšiny štvornožcov sa produkujú v dlhých kostiach končatín, ako sú ramenná či stehenná kosť. Doteraz sa predpokladalo, že krvotvorba (hematopoéza) sa v dlhých kostiach objavila už pred prechodom rýb na štvornožce. "S kolegami zo Švédska, Francúzska a Austrálie sme sa preto rozhodli vyriešiť túto dlhotrvajúcu diskusiu medzi vedcami. Zaujímalo nás, kedy začala krvotvorba migrovať z mäkkých orgánov vodných stavovcov do dlhých kostí. Naša práca nadväzuje na výsledky štúdia vývinu dlhých kostí a evolúciu ich rastovej stratégie u permských štvornožcov – seymouriamorfov – čo sú najranejšie amnióty. Z dnes žijúcich stavovcov k nim patria vtáky, plazy a cicavce," uviedol Klembara z Prírodovedeckej fakulty UK.

Pomocou štúdia mikroarchitektúry dlhých kostí raných obojživelníkov, predkov plazov ako i najranejších plazov zistili, že permské štvornožce boli medzi prvými, u ktorých sa v ich dlhých kostiach objavili zhluky kostnej drene. "Na štúdium sme použili fosílie raných štvornožcov. Medzi nimi aj jedince rodu Discosauriscus pochádzajúce z vykopávok v Boskovickej panve na Morave, ktoré sú uložené v Prírodovedeckom múzeu Slovenského národného múzea v Bratislave. Druh Seymouria sanjuanensis som zas zapožičal z múzea v Pittsburghu," vymenoval Klembara.

Tento objav potvrdil, že krvotvorba sa presunula do kostí až počas permu, teda milióny rokov po tom, čo sa obojživelníky premenili na štvornožce. "Kostná dreň, v ktorej sa tvorili krvinky, vznikala postupne v dutinách dlhých kostí. Prvé štvornožce, u ktorých boli bunky kostnej drene identifikované, pochádzajú až z oveľa neskoršieho obdobia – z permu," vysvetlil Klembara. Vedci sa nazdávajú, že tvorba krvných buniek sa z vnútorných orgánov mohla presunúť do kostí preto, že novovzniknuté krvné bunky sú v dutinách kostí lepšie chránené pred podmienkami vyskytujúcimi sa na súši, ako sú ultrafialové žiarenie či extrémna zmena teploty.