FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Patril k zakladateľom občianskeho hnutia Verejnosť proti násiliu v Novembri ´89. Bol tiež dlhoročným šéfredaktorom časopisu Kozmos.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 14. novembra (TASR) – Vo veku 77 rokov zomrel publicista, novinár a spisovateľ Eugen Gindl. Pre TASR to potvrdil jeho blízky priateľ, publicista a spisovateľ Michal Havran.
Eugen Gindl sa ako dlhoročný ochranca prírody v 80. rokoch 20. storočia podieľal na vzniku známeho dokumentu Bratislava/nahlas. Patril k zakladateľom občianskeho hnutia Verejnosť proti násiliu v Novembri ´89. Bol tiež dlhoročným šéfredaktorom časopisu Kozmos.
Eugen Gindl sa narodil 2. februára 1944 v Bratislave. Detstvo a mladosť strávil v Liptovskom Mikuláši – jeho otec ako lekár dostal po 2. svetovej vojne miesto v tamojšej nemocnici. Aby mohol študovať žurnalistiku, musel absolvovať ročnú prax ako robotník. Svoje prvé články a reportáže uverejňoval v novinách Nový Liptov.
V rokoch 1962 – 1968 študoval na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Využil možnosť získať štipendium v západnom Berlíne a pokračoval tam v štúdiu publicistiky a politológie. "V šesťdesiatom ôsmom som promoval, ale o tri mesiace neskôr prišli Rusi a v ruskej invázii nebolo rozumné začať novinársku kariéru," povedal Gindl pre Online lexikón slovenských filmových tvorcov. Hoci mu v roku 1970 zobrali pas a nemohol štúdium ukončiť, skúsenosť z Nemecka považoval za veľmi prínosnú.
Stal sa reportérom týždenníka Život, venoval sa písaniu o prírode i horolezectve. Z tohto prostredia čerpala námet úspešná rozhlasová hra Vynes na horu svoj hrob, ktorú napísal s Ondrejom Sliackym. V roku 1979 podľa nej nakrútil film režisér Jozef Zachar. Spolu so Sliackym napísal rozhlasovú hru Hĺbkový rekord, venoval sa tiež tvorbe pre deti (rozhlasová hra Šamajov memoriál).
Napísal scenár k filmom Chuť vody, ktorý v roku 1982 nakrútil Peter Hledík, o rok neskôr vznikla podľa jeho scenára snímka Celý svet nad hlavou (r. Stanislav Párnický). Filmovej podoby sa dočkal aj Hĺbkový rekord opäť v spolupráci s Párnickým (1985). V roku 1989 sa podieľal na scenári k filmu Právo na minulosť, ktorý nakrútil režisér Martin Hollý. O rok neskôr vznikla podľa jeho scenára snímka Keď hviezdy boli červené (r. Dušan Trančík).
Od roku 1983 bol Eugen Gindl publicistom a scenáristom v slobodnom povolaní. Spolupracoval s ochrancami prírody a venoval sa dokumentárnej tvorbe. Patril k šiestim redaktorom známeho samizdatu Bratislava/nahlas, ktorý vyšiel 2. októbra 1987 a popisoval katastrofálny stav životného prostredia (ďalšími boli Ján Budaj, Juraj Flamík, Fedor Gál, Mikuláš Huba a Peter Tatár). Keď dokument rozhlasová stanica Hlas Ameriky označila za "najväčšiu facku, akú dostal režim od roku 1968", boli jeho autori vystavení nátlaku a zastrašovaniu.
V Novembri ´89 patri Eugen Gindl k zakladateľom hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN). Bol členom prvého Koordinačného výboru VPN a šéfredaktorom občianskych novín Verejnosť. Od roku 1989 viedol ako šéfredaktor vedecký časopis Kozmos, bol šéfredaktorom slovenskej prílohy Stredoeurópskych novín v Denníku SME (1994 – 2000) a v rokoch 1997 – 2000 pôsobil aj v mesačníku OS.
V roku 2007 nakrútil podľa Gindlovho scenára Martin Repka snímku Návrat bocianov. Bol tiež autorom divadelnej hry Karpatský thriller, ktorú v roku 2013 uviedlo Slovenské národné divadlo.
Z literárnej tvorby Eugena Gindla možno spomenúť zbierku básní Piknik na Lietajúcom koberci či knižku dialógov s Fedorom Gálom Two up (2006). V roku 2015 mu vyšiel výber reportáží Čelom vzad, ozvena!, nasledovali diela Svetobežník bez pasu (2019) či spomínanie na legendárneho výtvarného umelca nazvané Koloman Sokol (Maestro de los Maestros) z minulého roku. V roku 2020 mu vyšla kniha Zaživa v Tramtárii.
Eugen Gindl sa ako dlhoročný ochranca prírody v 80. rokoch 20. storočia podieľal na vzniku známeho dokumentu Bratislava/nahlas. Patril k zakladateľom občianskeho hnutia Verejnosť proti násiliu v Novembri ´89. Bol tiež dlhoročným šéfredaktorom časopisu Kozmos.
Profil publicistu a scenáristu Eugena Gindla
Eugen Gindl sa narodil 2. februára 1944 v Bratislave. Detstvo a mladosť strávil v Liptovskom Mikuláši – jeho otec ako lekár dostal po 2. svetovej vojne miesto v tamojšej nemocnici. Aby mohol študovať žurnalistiku, musel absolvovať ročnú prax ako robotník. Svoje prvé články a reportáže uverejňoval v novinách Nový Liptov.
V rokoch 1962 – 1968 študoval na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Využil možnosť získať štipendium v západnom Berlíne a pokračoval tam v štúdiu publicistiky a politológie. "V šesťdesiatom ôsmom som promoval, ale o tri mesiace neskôr prišli Rusi a v ruskej invázii nebolo rozumné začať novinársku kariéru," povedal Gindl pre Online lexikón slovenských filmových tvorcov. Hoci mu v roku 1970 zobrali pas a nemohol štúdium ukončiť, skúsenosť z Nemecka považoval za veľmi prínosnú.
Stal sa reportérom týždenníka Život, venoval sa písaniu o prírode i horolezectve. Z tohto prostredia čerpala námet úspešná rozhlasová hra Vynes na horu svoj hrob, ktorú napísal s Ondrejom Sliackym. V roku 1979 podľa nej nakrútil film režisér Jozef Zachar. Spolu so Sliackym napísal rozhlasovú hru Hĺbkový rekord, venoval sa tiež tvorbe pre deti (rozhlasová hra Šamajov memoriál).
Napísal scenár k filmom Chuť vody, ktorý v roku 1982 nakrútil Peter Hledík, o rok neskôr vznikla podľa jeho scenára snímka Celý svet nad hlavou (r. Stanislav Párnický). Filmovej podoby sa dočkal aj Hĺbkový rekord opäť v spolupráci s Párnickým (1985). V roku 1989 sa podieľal na scenári k filmu Právo na minulosť, ktorý nakrútil režisér Martin Hollý. O rok neskôr vznikla podľa jeho scenára snímka Keď hviezdy boli červené (r. Dušan Trančík).
Od roku 1983 bol Eugen Gindl publicistom a scenáristom v slobodnom povolaní. Spolupracoval s ochrancami prírody a venoval sa dokumentárnej tvorbe. Patril k šiestim redaktorom známeho samizdatu Bratislava/nahlas, ktorý vyšiel 2. októbra 1987 a popisoval katastrofálny stav životného prostredia (ďalšími boli Ján Budaj, Juraj Flamík, Fedor Gál, Mikuláš Huba a Peter Tatár). Keď dokument rozhlasová stanica Hlas Ameriky označila za "najväčšiu facku, akú dostal režim od roku 1968", boli jeho autori vystavení nátlaku a zastrašovaniu.
V Novembri ´89 patri Eugen Gindl k zakladateľom hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN). Bol členom prvého Koordinačného výboru VPN a šéfredaktorom občianskych novín Verejnosť. Od roku 1989 viedol ako šéfredaktor vedecký časopis Kozmos, bol šéfredaktorom slovenskej prílohy Stredoeurópskych novín v Denníku SME (1994 – 2000) a v rokoch 1997 – 2000 pôsobil aj v mesačníku OS.
V roku 2007 nakrútil podľa Gindlovho scenára Martin Repka snímku Návrat bocianov. Bol tiež autorom divadelnej hry Karpatský thriller, ktorú v roku 2013 uviedlo Slovenské národné divadlo.
Z literárnej tvorby Eugena Gindla možno spomenúť zbierku básní Piknik na Lietajúcom koberci či knižku dialógov s Fedorom Gálom Two up (2006). V roku 2015 mu vyšiel výber reportáží Čelom vzad, ozvena!, nasledovali diela Svetobežník bez pasu (2019) či spomínanie na legendárneho výtvarného umelca nazvané Koloman Sokol (Maestro de los Maestros) z minulého roku. V roku 2020 mu vyšla kniha Zaživa v Tramtárii.
