Organizácia sa od svojho počiatku sústredí na oblasť obhajoby záujmov a práv nevidiacich a slabozrakých.
Autor TASR
Bratislava 11. apríl (TASR) - Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) vznikla odčlenením sa z pôvodnej organizácie Zväzu invalidov zastupujúcej ľudí s rôznymi zdravotnými postihnutiami. V súčasnosti má takmer 3200 členov združených v 56 základných organizáciách a profesionálne zázemie v každom kraji Slovenska. Informovala o tom Eliška Fričovská, PR manažérka ÚNSS.
ÚNSS si svoje výročie pripomenula v stredu (7. 4.). Organizácia sa od svojho počiatku sústredí na oblasť obhajoby záujmov a práv nevidiacich a slabozrakých. "Posledných viac ako 10 rokov som sa osobne veľmi zasadzoval o zmenu vo vysokoškolskom zákone. Konečne sme toto úsilie doviedli do úspešného konca a v súčasnosti musia mať verejné vysoké školy webové sídla i dokumenty na nich uverejnené plne prístupné aj pre študentov so zrakovým postihnutím," priblížil Branislav Mamojka, predseda ÚNSS.
Za dlhodobý neúspech organizácie považuje nemožnosť presadiť zmenu v oblasti stavebnej legislatívy zameranej na bezbariérovosť. „Ďalším neúspešným procesom je mnohoročné presadzovanie priaznivejších štandardov pre výťahy. Stále a čoraz viac sa inštalujú výťahy s dotykovou klávesnicou a bez hlasového oznamovania poschodí. Technické riešenie existuje, ale obvykle nie je súčasťou podmienok verejného obstarávania,“ upozornil Mamojka.
ÚNSS sa tiež zameriava na pomoc v oblasti poskytovania sociálnych služieb – sociálneho poradenstva a sociálnej rehabilitácie. Tieto služby aktuálne podľa riaditeľky ÚNSS Tatiany Winterovej poskytujú dištančne, teda telefonicky, písomne či cez internet. "Často naše sociálne pracovníčky a sociálni pracovníci našli nové formy, ako pokračovať v práci s klientom, ako bola výučba Braillovho písma prostredníctvom aplikácie Messenger, cez telefón zaškoľovali v používaní lupy a vďaka zdieľaným obrazovkám neustala ani výuka počítačových zručností," vymenovala Winterová.
Od 15. marca ÚNSS uvoľnila pravidlá a klienti môžu na krajské strediská prísť aj osobne. Stále však platia prísne pandemické opatrenia a nutnosť objednania sa vopred. „Mnohí klienti toto čiastočné uvoľnenie privítali, pretože im nechýbali len ponúkané služby, ale najmä osobný kontakt so sociálnou pracovníčkou či sociálnym pracovníkom," dodala Winterová.
ÚNSS si svoje výročie pripomenula v stredu (7. 4.). Organizácia sa od svojho počiatku sústredí na oblasť obhajoby záujmov a práv nevidiacich a slabozrakých. "Posledných viac ako 10 rokov som sa osobne veľmi zasadzoval o zmenu vo vysokoškolskom zákone. Konečne sme toto úsilie doviedli do úspešného konca a v súčasnosti musia mať verejné vysoké školy webové sídla i dokumenty na nich uverejnené plne prístupné aj pre študentov so zrakovým postihnutím," priblížil Branislav Mamojka, predseda ÚNSS.
Za dlhodobý neúspech organizácie považuje nemožnosť presadiť zmenu v oblasti stavebnej legislatívy zameranej na bezbariérovosť. „Ďalším neúspešným procesom je mnohoročné presadzovanie priaznivejších štandardov pre výťahy. Stále a čoraz viac sa inštalujú výťahy s dotykovou klávesnicou a bez hlasového oznamovania poschodí. Technické riešenie existuje, ale obvykle nie je súčasťou podmienok verejného obstarávania,“ upozornil Mamojka.
ÚNSS sa tiež zameriava na pomoc v oblasti poskytovania sociálnych služieb – sociálneho poradenstva a sociálnej rehabilitácie. Tieto služby aktuálne podľa riaditeľky ÚNSS Tatiany Winterovej poskytujú dištančne, teda telefonicky, písomne či cez internet. "Často naše sociálne pracovníčky a sociálni pracovníci našli nové formy, ako pokračovať v práci s klientom, ako bola výučba Braillovho písma prostredníctvom aplikácie Messenger, cez telefón zaškoľovali v používaní lupy a vďaka zdieľaným obrazovkám neustala ani výuka počítačových zručností," vymenovala Winterová.
Od 15. marca ÚNSS uvoľnila pravidlá a klienti môžu na krajské strediská prísť aj osobne. Stále však platia prísne pandemické opatrenia a nutnosť objednania sa vopred. „Mnohí klienti toto čiastočné uvoľnenie privítali, pretože im nechýbali len ponúkané služby, ale najmä osobný kontakt so sociálnou pracovníčkou či sociálnym pracovníkom," dodala Winterová.