Vďaka portálu Vtedy.sk prinášame unikátne dobové snímky s originálnymi popiskami. Uvidíte, aké bohatstvo sme už dávno mali napríklad i na východe Slovenska.
Autor Dominika Zúborová
Bratislava 18. marca (Teraz.sk) - Keď sa blížil deň sv. Jozefa, slovenskí hospodári už netrpezlivo čakali, aby mohli vyjsť na svoje políčka a vyorať prvú brázdu.
Ako uvádza Zora Mintalová Zubercová "roľníci pozerali z okna, aké je počasie, či vietor vyfúkal z polí sneh, vyšli na priedomie, či sa už konečne oteplilo. V podhorských oblastiach pozerali na končiare vrchov, vybrali sa do poľa, aby zistili, kde sa ešte belie sneh, zrobenými rukami skúšali matičku zem."
V prípade, že už bola okolo 19. marca pôda suchá, viacerí nezaháľali a vydali sa orať. Nebolo ničím nezvyčajným, keď sa pred prácou pomodlili, dokonca poľnohospodárske zvieratá pokropili svätenou vodou a svoj statok symbolicky prežehnali.
Slovenská etnografka Mintalová Zubercová vo svojej publikácii Tradície na Slovensku tiež uvádza, že "na poli vkladali do prvej brázdy vajce alebo vajcové škrupiny, aby bola hojná úroda. Na siatie, ktoré sa prispôsobovalo počasiu, a najmä preschnutiu pôdy, mali nachystané zdravé a dobre vyviate zrno z predchádzajúcej úrody, ktoré pochádzalo z najlepšieho políčka. Pôvodne sa sialo ručne, z plachtičky (rozsievky), neskôr z doma tkaného plátna, či z vedra. Gazdiné zvykli navariť i dlhé šúľance, aby boli ako klasy obilia."
Zaujímavosťou marcového obdobia je, že do 19. marca sa zvykli chytať žaby, ktoré sa považovali za pôstny pokrm, lebo po tomto dni vraj už nemali chutné mäso. Obľubovali ich najmä bohaté panie z Kremnice, ktoré ich smažili na masle alebo pridávali do pôstnej kapustnice.
Dnešné unikátne fotografie pochádzajú z rokov 1946 - 1975. Odkazujú na usilovnosť a pracovitosť ľudí z celého Slovenska. I na to, aké bohatstvo ukrývali statky a polia napríklad i na východe Slovenska.
Ako uvádza Zora Mintalová Zubercová "roľníci pozerali z okna, aké je počasie, či vietor vyfúkal z polí sneh, vyšli na priedomie, či sa už konečne oteplilo. V podhorských oblastiach pozerali na končiare vrchov, vybrali sa do poľa, aby zistili, kde sa ešte belie sneh, zrobenými rukami skúšali matičku zem."
V prípade, že už bola okolo 19. marca pôda suchá, viacerí nezaháľali a vydali sa orať. Nebolo ničím nezvyčajným, keď sa pred prácou pomodlili, dokonca poľnohospodárske zvieratá pokropili svätenou vodou a svoj statok symbolicky prežehnali.
Slovenská etnografka Mintalová Zubercová vo svojej publikácii Tradície na Slovensku tiež uvádza, že "na poli vkladali do prvej brázdy vajce alebo vajcové škrupiny, aby bola hojná úroda. Na siatie, ktoré sa prispôsobovalo počasiu, a najmä preschnutiu pôdy, mali nachystané zdravé a dobre vyviate zrno z predchádzajúcej úrody, ktoré pochádzalo z najlepšieho políčka. Pôvodne sa sialo ručne, z plachtičky (rozsievky), neskôr z doma tkaného plátna, či z vedra. Gazdiné zvykli navariť i dlhé šúľance, aby boli ako klasy obilia."
Zaujímavosťou marcového obdobia je, že do 19. marca sa zvykli chytať žaby, ktoré sa považovali za pôstny pokrm, lebo po tomto dni vraj už nemali chutné mäso. Obľubovali ich najmä bohaté panie z Kremnice, ktoré ich smažili na masle alebo pridávali do pôstnej kapustnice.
Dnešné unikátne fotografie pochádzajú z rokov 1946 - 1975. Odkazujú na usilovnosť a pracovitosť ľudí z celého Slovenska. I na to, aké bohatstvo ukrývali statky a polia napríklad i na východe Slovenska.