Súkromní roľníci z Východnej sa usilujú obrobiť čím skôr svoje políčka. Rok 1970. Foto: Archív TASR
Vďaka portálu Vtedy.sk prinášame unikátne dobové snímky s originálnymi popiskami. Uvidíte, aké bohatstvo sme už dávno mali napríklad i na východe Slovenska.
Bratislava 18. marca (Teraz.sk) - Keď sa blížil deň sv. Jozefa, slovenskí hospodári už netrpezlivo čakali, aby mohli vyjsť na svoje políčka a vyorať prvú brázdu.
Ako uvádza Zora Mintalová Zubercová "roľníci pozerali z okna, aké je počasie, či vietor vyfúkal z polí sneh, vyšli na priedomie, či sa už konečne oteplilo. V podhorských oblastiach pozerali na končiare vrchov, vybrali sa do poľa, aby zistili, kde sa ešte belie sneh, zrobenými rukami skúšali matičku zem."
V prípade, že už bola okolo 19. marca pôda suchá, viacerí nezaháľali a vydali sa orať. Nebolo ničím nezvyčajným, keď sa pred prácou pomodlili, dokonca poľnohospodárske zvieratá pokropili svätenou vodou a svoj statok symbolicky prežehnali.
Slovenská etnografka Mintalová Zubercová vo svojej publikácii Tradície na Slovensku tiež uvádza, že "na poli vkladali do prvej brázdy vajce alebo vajcové škrupiny, aby bola hojná úroda. Na siatie, ktoré sa prispôsobovalo počasiu, a najmä preschnutiu pôdy, mali nachystané zdravé a dobre vyviate zrno z predchádzajúcej úrody, ktoré pochádzalo z najlepšieho políčka. Pôvodne sa sialo ručne, z plachtičky (rozsievky), neskôr z doma tkaného plátna, či z vedra. Gazdiné zvykli navariť i dlhé šúľance, aby boli ako klasy obilia."
Zaujímavosťou marcového obdobia je, že do 19. marca sa zvykli chytať žaby, ktoré sa považovali za pôstny pokrm, lebo po tomto dni vraj už nemali chutné mäso. Obľubovali ich najmä bohaté panie z Kremnice, ktoré ich smažili na masle alebo pridávali do pôstnej kapustnice.
Dnešné unikátne fotografie pochádzajú z rokov 1946 - 1975. Odkazujú na usilovnosť a pracovitosť ľudí z celého Slovenska. I na to, aké bohatstvo ukrývali statky a polia napríklad i na východe Slovenska.
Hospodársky dvor vo Veľkom Mederi, r. 1946.Foto: Archív TASR
Jarné práce v bratislavskom vinohrade. Zatĺkanie kolíkov. Rok 1947.Foto: Archív TASR
Ošípané na hospodárskom dvore vo Veľkom Mederi. Rok 1946.Foto: Archív TASR
Slepačia rodinka na dvore vo Veľkom Mederi. Rok 1946.Foto: Archív TASR
Opravovanie hospodárskych nástrojov na poľnohospodárskom dvore vo Veľkom Mederi. Rok 1946.Foto: Archív TASR
Stádo ošípaných na paši vo Veľkom Mederi. Rok 1946.Foto: Archív TASR
Na Slovensku sú v plnom prúde jarné práce. Medzi tých, čo i v týchto dňoch pomaly končia sejbu, patria aj družstevníci JRD Dolný Lopašov, okr. Trnava. Siať začali 30. marca. Družstvo hospodári ha 1 404 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho je 1 289 ha ornej. Jarného jačmeňa zasiali na 282 hektároch, jarných miešaniek na 70 ha. Družstvo sa zaoberá od roku 1959 aj pestovaním chmeľu. Vlani mali najvyššie výnosy chmeľu v ČSSR, keď docielili až 46 ľahkých centov na hektári. Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva odmenilo Lopašanov za pekné úspechy v pestovaní chmeľu diplomom a sumou 5 000 Kčs. Na snímke Sidónia Brežková, Mária Uhrová, Mária Eliášová a Justína Gajdošíková odkopávajú koreň chmeľu. Rok 1965.Foto: Archív TASR
Jarnú sejbu začalo v utorok 5. marca skupinovým nasadením strojov - 6 agregátmi - JRD československo-sovietskeho priateľstva v Seni pri Košiciach, ktoré hospodári na 3 000 ha pôdy a patrí medzi najväčšie JRD v Košickom okrese. Celkovo majú zasiať senianskí družstevníci 300 ha jarného jačmeňa, 45 ha ovsa, 38 ha strukovín a neskôr 130 ha cukrovej repy a 345 ha kukurice na zrno a siláž. Rok 1974.Foto: Archív TASR
Na snímke traktorista Ján Bánik /vľavo/ a hlavný agronóm JRD Liptovský Ondrej - Ing. Bohdan Pálka kontrolujú správnu hĺbku výsadby zemiakov. Liptov. Rok 1975.Foto: Archív TASR
