Oslavy 35. výročia SNP vyvrcholili v sobotu 25. augusta 1979 v Banskej Bystrici manifestáciou pracujúcich. Ich dejiskom sa po prvý raz v histórii stal areál pri Múzeu SNP. Slávnostne vyzdobené priestranstvo zaplnili desaťtisíce pracujúcich a mládeže z celej ČSSR, ktorí prišli vzdať úctu pamiatke hrdinov a pripomenúť si slávnu kapitolu našich novodobých dejín.Foto: TASR - T. Babjak
Vďaka portálu Vtedy.sk prinášame unikátne dobové fotografie z archívu TASR s originálnymi popiskami.
Bratislava 29. augusta (Teraz.sk) - Slovenské národné povstanie začalo 29. augusta 1944. Na východe Slovenska siahalo po Levoču, Spišskú Novú Ves a Dobšinú, na západe po Žilinu, Bánovce nad Bebravou a Topoľčany. Na severe a na juhu sa povstalecké územie dotýkalo až štátnych hraníc. Slováci sa účasťou v boji proti nemeckým nacistom aktívne pridali ku krajinám protihitlerovskej koalície. Miesta bojov a významných udalostí pripomínajú rôzne pamätníky, ktoré boli v súlade s dobovou predstavou o architektúre a jej výraze.
Napriek viacerým nepriaznivým okolnostiam sa Povstanie v krátkom čase rozšírilo na vyše 30 vtedajších okresov s rozlohou asi 20.000 kilometrov štvorcových s približne 1,7 milióna obyvateľmi a siahalo na východe po Levoču, Spišskú Novú Ves a Dobšinú, na západe po Žilinu, Bánovce nad Bebravou a Topoľčany. Na severe a na juhu sa povstalecké územie dotýkalo až štátnych hraníc.
Vďaka portálu Vtedy.sk prinášame unikátne dobové fotografie z archívu TASR s originálnymi popiskami, ktoré zachytávajú pohľady na pamätníky, pripomínajúce obdobie SNP resp. oslobodzovací boj.
Do nezmieriteľného boja proti nemeckým fašistom sa počas Slovenského národného povstania aktívne zapojili aj obyvatelia horehronskej obce Čierny Balog /okres Banská Bystrica/. Už v roku 1943 tu založili ilegálny Revolučný národný výbor, ktorý organizoval pomoc partizánom. Väčšina mužov z dediny vstúpila do partizánskych jednotiek, ďalší sa zapojili do opevňovacích prác a ošetrovali ranených. Za mimoriadnu pomoc, statočný a hrdinský odpor proti okupantom vyznamenali obec Čierny Balog Radom červenej hviezdy, Radom SNP I.triedy a ďalšími vyznamenaniami. Život dediny, dnes s viac ako 5600 obyvateľmi,sa za minulých 40 rokov výrazne zmenil. Z bývalých drevorubačov sa stali väčšinou kvalifikovaní priemyselní robotníci, ale aj inžinieri,učitelia a vedúci pracovníci. Na miestach starých osadníckych dreveníc vyrástli v mierovej výstavbe stovky moderných rodinných domov, nákupné stredisko s reštauráciou, základná škola,zdravotné stredisko, dom kultúry, športový areál, nové predajne,štyri materské školy a podobne. Jednotlivé osady strediskovej obce dnes spájajú bezprašné komunikácie, vodovod a elektrický prúd sú samozrejmosťou v každej domácnosti. Ruku k dielu iniciatívne prikladajú Čiernobaločania aj v tejto päťročnici. V rámci investičnej akcie Z pomáhajú pri výstavbe domu smútku, družiny mládeže so školskou jedálňou, pri rekonštrukcii mostov, miestnych komunikácií a inde. Na archívnej snímke z 15. júna 1984 Pamätník SNP v Čiernom Balogu /v pozadí obec Čierny Balog/.Foto: TASR - Peter Lenhart
V obci Nemecká sa nachádza pamätník umučeným obetiam vo vápenke, 28. februára 1984.Foto: TASR - Miroslav Vojtek
V Badíne, neďaleko Banskej Bystrice, odhalili 5. mája 1975 pamätník Pomoc Sovietskeho zväzu SNP, symbolizujúci známy letecký most medzi ZSSR a centrom povstania. Autormi monumentu sú akademický sochár Alexander Vika a ing. arch. Eduard Stančík.Foto: TASR - T. Babjak
Pracovníci OSP z Topoľčian, ako i kamenári zo Slovenského priemyslu kameňa, závodu zo Spišských Vlách, Ladislav Nemec a Karol Kohan, opravujú 29. júla 1969 pamätník SNP na Jankovom vŕšku. Vymieňajú poškodený kamenný obklad.Foto: TASR - Koloman Cích
Neďaleko Starých Hôr v Hornom Jelenci vyrastá monumentálny pamätník SNP. Archívny záber pochádza z 26. augusta 1974.Foto: TASR - I. Dubovský
V Považskej Bystrici odhalili pri príležitosti osláv 28. výročia SNP jeden z najväčších pamätníkov SNP. Jeho autormi sú akademický sochár Vojtech Ihriský a Ing. arch, prof. Štefan Lukačovič. Pamätník pozostáva z dvoch 24 m vysokých pylónov symbolizujúcich začatie povstania proti fašistickým votrelcom. Na pylónoch sú štyri reliéfy vyjadrujúce účasť ľudu na povstaní, pomoc ZSSR a boj v horách. Archívna snímka pochádza z 26. septembra 1972.Foto: TASR - Š. Petráš
K tým obciam na Slovensku, v ktorých už pred vypuknutím Slovenského národného povstania sa tvorili zárodky partizánskeho hnutia, patrí aj Prochoť v okrese Žiar nad Hronom. Začiatok SNP 29. augusta 1944 našiel obec už pripravenú. Do povstania sa zapája väčšina bojaschopných mužov, občania Prochote pomáhali bojovníkom na každom kroku. Okrem strechy nad hlavou a potravín im poskytovali aj všestrannú materiálnu pomoc. Vo vtedajšej doslova drevenej a slamenej obci to nebola maličkosť ubytovať stovky partizánov. Po potlačení SNP v obci sídli partizánska brigáda J. V. Stalina, oddiel nemeckých antifašistov Ernesta Thälmanna. Okrem týchto skupín je tu aj brigá dakapitána J. Nálepku. Ešte koncom roku 1944 sa fašisti pokúšali dostať do obce, ale partizáni ich odrazili. Avšak vpád nemeckých hrdlorezov v januári roku 1945 sa skončil tragicky. Okrem toho, že obec vyrabovali a podpálili, vyše 60 partizánov a občanov zajali a neskoršie v Kremnici takmer všetkých povraždili. Ďalší prepad obce urobili fašisti v marci, vtedy svoje dielo skazy dokonali. Okrem, vraždenia občanov popolom ľahli takmer všetky domy a hospodárske budovy. Napriek všetkým útrapám zachoval si chotár obce povesť slobodného Československého územia od augusta 1944 až do skončenia druhej svetovej vojny. Sovietska armáda oslobodila Prochoť 1. apríla 1945. Odvtedy sa dedina zmenila na nepoznanie. Pred vypálením mala obec 214 väčšinou drevených a slamených domov. Dnes ich je v obci 237. Všetky sú priestranné a murované. Nad Prochoťou sa týči pamätník SNP, ktorý bol odhalený v roku 1967. Archívna snímka vznikla 18. apríla 1974.Foto: TASR - Ivan Dubovský
V obci Hermanovce vo Vranovskom okrese, ktorá bola partizánskou obcou, v ktorej sídlila partizánska brigáda Čapajeva v utorok 29. augusta 1972 odhalili pomník padlým v SNP. Autorom pamätníka je akademický sochár Július Machaj. Pamätník je pod lesom, kde padlo najviac partizánov.Foto: TASR - A. Haščák
Pri príležitosti odovzdávania Pamätníka víťazstva I. čs. armádneho sboru na vrchu Polom bola v sobotu 14. októbra 1961 na Námestí SNP v Žiline mierová manifestácia obyvateľov Žiliny a okolia. Zavítala na ňu aj delegácia strany a vlády vedená členom politického byra ÚV KSČ a prvým tajomníkom ÚV KSS Karolom Bacílkom. Po manifestácii odobrali sa účastníci na čele s delegáciou strany a vlády na vrch Polom, kde položením vencov k Pamätníku víťazstva I. československého armádneho sboru uctili pamiatku hrdinov, ktorí padli v bojoch s nemeckými fašistami pri oslobodzovaní našej vlasti v roku 1945.Foto: TASR - Štefan Petráš
