Už osemnástu sezónu robí v Nižnej Myšli (okr. Košice - vidiek) Archeologický ústav SAV Nitra a Východoslovenské múzeum Košice výskum v súčasnosti najdôležitejšej lokality doby bronzovej v Karpatskej kotline. Na 7-hektárovom areáli sa nachádza opevnené sídlisko a súveké pohrebisko staršej doby bronzovej (1 700 - 1 400 pred n. l.). Doposiaľ bola preskúmaná štvrtina historicky mimoriadne cenného územia. Do konca júla tu archeológovia odkryli 548 hrobov. V tohtoročnej sezóne sa priemerne 25 študentov denne podieľa na výskume v rámci odbornej praxe. Počas leta sa ich v Nižnej Myšli vystrieda vyše 80 z Prešova, Bratislavy, Brna, Prahy i nemeckého Wuppertalu. Odkrývaním kostier v rámci odbornej praxe trávia časť prázdnin na archeologickom výskume v Nižnej Myšli aj študentky Pedagogickej fakulty UPJŠ Prešov. Snímka vznikla 3. augusta 1994.Foto: TASR - Svätopluk Písecký
Vďaka portálu Vtedy.sk prinášame unikátne dobové fotografie z archívu TASR s originálnymi popiskami.
Bratislava 6. augusta (Teraz.sk) - Letné horúčavy lákajú k vode. No nie každý myslí iba na to, ako sa osvieži počas letných horúčav. Muselo sa pracovať, zveľaďovať, budovať. A veru, pri niektorých činnostiach bolo naozaj horúco, a tak sa ľudia vyzliekli do pol pása či vymenili šaty za plavky. Takto sporo odetí pracovali či brigádovali aj počas dní, keď padali najväčšie teplotné rekordy.
1949
Na archívnej snímke z 18. júna 1949 brigáda hluchonemých úspešne vypomáha pri zdolaní poľnohospodárskych prác.Foto: TASR - Staněk
1962
Práce na stavbe areálu Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre pokračujú v letnom období rýchlejším tempom. Pracovníci nitrianskych Pozemných stavieb za posledné dva mesiace splnili plán na 102,4%. Predstih získali rýchlejším dokončením prác na hospodárskych objektoch. Ak im projektová zložka dodá zavčasu potrebné podklady, začiatkom augusta začnú s hrubými výkopmi pre stavbu hlavného objektu a podlažnej budovy, v ktorej budú posluchárne a aula. Na snímke z 1. augusta 1962 brigádnici - budúci poslucháči VŠP pri výkope parovodného kanála, ktorý bude z centrálnej kotolne rozvádzať teplo do všetkých objektov areálu.Foto: TASR - Š. Petráš
1967
Vzhľadom na veľké horúčavy a sucho zaznamenali v južných oblastiach Slovenska zvýšený výskyt myší, ktoré napádajú porasty krmovín a ostatných plodín. Družstevníci na JRD Veľké Blahovo, okres Dunajská Streda, v spolupráci s STS začali postrek strnísk prípravkom Endrin, ktorý účinne ničí hlodavce. Traktorista Ladislav Godány postrieka denne cca 30 ha a na 1 ha používa 1/2 litra prípravku Endrin. Snímka pochádza z 23. augusta 1967.Foto: TASR - Ján Bakala
1973
Keď teplomer vystúpi nad 30 stupňov Celzia, čo pre Bratislavu nie je zvláštnosťou, obyvatelia hlavného mesta SSR, ako aj domáci a zahraniční návštevníci priam vyhľadávajú miesta, kde sa môžu rekreovať a osviežiť. Horúčavy vyvolávajú väčší smäd a preto je nutné na takýto deň dobre sa pripraviť. Snímka vznikla 9. augusta 1973.Foto: TASR - L. Grešner
1976
Horúčavy, ktoré trvajú takmer mesiac, nepriaznivo pôsobia na poľnohospodárske kultúry. Absolútny nedostatok prirodzenej vlahy nahradzujú intenzívnym zavlažovaním aj pracovníci zlúčeného JRD Rátka, okres Lučenec. Opravár poľnohospodárskych strojov Ján Vilhan /v klobúku/ a traktorista Ján Halász pri zavlažovacích prácach na zeleninových poliach JRD Rátka, hospodárstvo Trebeľovce dňa 7. júla 1976.Foto: TASR - T. Babjak
1992
Teplotné rekordy tohtoročného leta v Bratislave prispievajú veľkou mierou aj k nie práve žiaducim rekordom. Napr. na II. detskej klinike NsP Staré mesto /novorodenecké odd./ na Bezručovej ulici. Kým v uplynulom roku tu mali 11 detí s pôrodnou hmotnosťou pod 1000 g, doteraz ich sem prijali 16. Ako informovala prednostka kliniky doc. MUDr. Mária Huttová, CSc. nepamätajú sa, kedy naraz ležalo na oddelení až 13 bábätok s hmotnosťou pod 1300 g, ako je tomu dnes. Extrémne horúčavy spôsobujú v pôrodniciach zvýšený počet predčasných pôrodov, nedonosených detí, dvojnásobné preťaženie personálu /najmä v súvislosti s častým nahrádzaním veľkých strát tekutín infúziami/ a je zjavný aj nedostatok prístrojovej techniky. Pomoc prišla v uplynulých dňoch z americkej nadácie HOPE, ktorá prostredníctvom firmy Hewlett and Packard darovala dva kvalitné monitory sledujúce vitálne funkcie organizmu. Na archívnej snímke z 19. augusta 1992 zdravotná sestra Miriam Krištofičová pracuje s monitormi od nadácie HOPE.Foto: TASR - Vladimír Benko
1994
Kto v letných horúčavách myslí na zimné mrazy? Na archívnej snímke z 28. júla 1994 nie každodenný pohľad na opravu izolácie na obytnom paneláku v Bratislave.Foto: TASR - Štefan Puškáš
