Veľkonočná oblievačka podľa starodávnych obyčajov v Rakovej nad Ondavou. Na kvalitu "práce" si dievčatá veru nemohli sťažovať, 24.03.1989.Foto: TASR / Svätopluk Písecký
Vďaka portálu Vtedy.sk prinášame unikátne dobové fotografie z archívu TASR s originálnymi popiskami.
Bratislava 16. apríl (Teraz.sk) - Sviatky jari sú spojené s tradičnými zvykmi. Korbáče s mašľami a zdobené kraslice sú neodmysliteľnou súčasťou a symbolmi Veľkej noci. Tá je najstarším a jeden z najvýznamnejších sviatkov kresťanského cirkevného roka.
Končí sa obdobie štyridsaťdňového pôstu, na hojných sviatočných stoloch v mnohých domácnostiach nechýbajú vajíčka, údená šunka, veľkonočný baranček či koláče. Teraz.sk vám prináša unikátne fotografie z archívu Vtedy.sk s originálnymi popiskami.
Ani bohatosťou výslužky a srdečnosťou pri jej poskytnutí po dôkladnej oblievačke sa nelíšia veľkonočné zvyky maďarských spoluobčanov, i keď jeden rozdiel pri pohostení kolegov zo súboru Rozmaring predsa len bol. Namiesto obligátnej slovenskej borovičky sa podávala baracpálinka, 31.03.1997.Foto: TASR / Svätopluk Písecký
Každoročne pripravia pravú veľkonočnú oblievačku chlapci z Borievky svojim partnerkám z folklórneho súboru pri VVŠL gen. M. R. Štefánika v Košiciach. So spevom a hudobným doprovodom ich navštívili i v pondelok, 04.04.1994.Foto: TASR / Svätopluk Písecký
Sviatky jari - Veľkú noc už tradične oslávia i členovia folklórneho súboru Selčianka. Spoločne v krojoch chodia oblievať dievčatá, no najskôr treba upliesť korbáč, veď bez neho je nemysliteľná oblievačka. Korbáče na šibačku pripravujú kúpači z folklórneho súboru zo Selca v Trenčianskom okrese. Pekné pletené korbáče dokáže vykúzliť 6-ročný Lukáš Kováčik, pomáha mu pritom Miško Palatinus (vpravo), 13.04.1993.Foto: TASR / Š. Kačena
Jednou z najrozšírenejších techník zdobenia veľkonočných vajíčok v Európe je vyškrabávanie rôznych ornamentálnych vzorov na jednofarebné vajíčka. Pre celú oblasť je charakteristické popri vyškrabávaní ornamentov aj písanie veršíkov širokého tematického okruhu s prevládajúcou milostnou tematikou. Zvláštnosťou gerlachovských kraslíc je častý výskyt tatranských scenérií, najčastejšie samotného Gerlachovského štítu, po ktorom je obec pomenovaná, 03.04.1984.Foto: TASR / Svätopluk Písecký
K udržiavateľom ľudových zvykov cez Veľkonočný pondelok patria členovia folklórnej skupiny Jadlovec, ktorá pod vedením učiteľky Márie Uličnej pôsobí pri miestnom kultúrnom stredisku v Margecanoch. Do parádnych krojov vyšnorení mládenci a muži vyoblievali podľa starých obyčajov dievčatá a ženy, zväčša partnerky zo súboru. Tieto sa im odvďačili tradičným kúskom pasky (veľkonočného koláča), 01.04.1983.Foto: TASR / Svätopluk Písecký
Blížia sa sviatky jari spojené s tradičnými zvykmi, na ktoré sa tešia najmä mladí. Korbáče s mašľami i bez nich a ozdobené kraslice ako odmena za šibačku a oblievačku sú neodmysliteľnými symbolmi týchto sviatkov, 18.03.1970.Foto: TASR / Ján Valko
A opäť prichádzajú veľkonočné sviatky a s nimi každoročne sa opakujúce zvyky šibačiek a polievačiek. Naše zábery sú z Veľkonočného pondelka v Šenkviciach, 03.04.1969.Foto: TASR / Š. Petráš
Veľkonočný pondelok bol štedrý na vodu pre zahraničných hostí a domácich rekreantov v medzinárodnom stredisku v Hornom Smokovci, 28.03.1967.Foto: TASR / G. Bodnár
Hoci Domaniža v okrese Považská Bystrica nie je už číro rázovitá dedina, predsa sa tu uchovávajú niektoré staré zvyky. Dievčatá dávajú kápačom na Veľkú noc pekné kraslice, ktoré v Domaniži maľujú a o ktoré je záujem aj v zahraničí, 08.04.1966.Foto: TASR / K. Cích
Takto to vyzerá vo Veľkonočný pondelok pri Váhu vo Važci. Chladnou vodou oblievajú mládenci dievčatá, aby boli krajšie, 17.05.1957.Foto: TASR
Malí i veľkí sa tešia na pôvabné sviatky jari, ktoré si nevedia predstaviť bez tradičnej šibačky a oblievačky. Preto ten záujem o korbáče z vŕbového prútia, 06.04.1955.Foto: TASR / Viliam Přibyl
